laboratórium -ia D a L -iu s. miestnosť zariadená na ved. výskum, pokusy al. odb. tech. práce: chemické, fotografické, zubné l.;
laboratórny príd.: l-e vyšetrenie, l-a prax;
laboratórne prísl.
laboratórny -na -ne príd.
laboratórny -na -ne príd. ▶ súvisiaci s laboratóriom, pracoviskom so špeciálnym zariadením a prístrojmi; uskutočňovaný v laboratóriu; určený, vhodný pre laboratórium: l. protokol; laboratórna správa; laboratórne pokusy, rozbory, testy, vyšetrenia; laboratórne myši, potkany; veľký l. stôl; laboratórne cvičenie z biochémie, z fyziky; výskum v laboratórnych podmienkach; analyzovať laboratórnu vzorku; firma sa venuje odbytu laboratórnych chemikálií; pren. riešiť problém v laboratórnej rovine mimo praxe, reality □ tech. laboratórne sklo špeciálny sklený materiál na prácu v laboratóriu s vynikajúcou chemickou a tepelnou odolnosťou, výrobky z neho (banky, misky a pod.)
laboratórny príd. ‹l› týkajúci sa laboratória, uskutočňovaný v laboratóriu, určený, vhodný preň: l-e zariadenie; l-e vyšetrenie, pokus; l-e štádium vývoja nového lieku pokusné; l-e prístroje, l-a technika; odb. l-e sklo so zväčšenou chemickou a tepelnou odolnosťou, chemické sklo;
laboratórne prísl.: l. overiť; l. vyrobiť pokusne
laboratórium, -ie, mn. č. -iá, -ií, -iám, -iách str. pracovňa, miestnosť zariadená na konanie pokusov, na vykonávanie praktických cvičení, na prípravu liekov a pod.: chemické, fyzikálne, psychologické, výskumné, prevádzkové, skúšobné l.;
laboratórny príd. konaný v laboratóriu, vhodný pre laboratórium: l. pokus, l. výskum, l-a príprava, l-a prax, l-a skúška, l-a pomôcka;
laboratórne prísl.: l. zistiť, skúmať niečo