laba -y láb ž. spodná časť končatiny niekt. zvierat: psie l-y;
pren. expr. ruka al. noha človeka
● expr. (holú) l-u lízať nemať, nedostať nič;
labka -y -biek ž. zdrob.: → medvedie l-y
laba laby láb ž.
laba laby láb ž. 1. ▶ spodná časť končatiny niektorých zvierat; syn. dlaba, tlapa: levia, tigria l.; veľká, chlpatá l.; laby s ostrými pazúrmi; maco tancuje na zadných labách 2. expr. ▶ veľká ruka al. noha človeka; syn. dlaba, tlapa: Oľga ochotne vložila ruku do jeho laby. [J. Puškáš]; Postrčil som rebrík bližšie k jeho bosým labám. [Milan Ferko] ◘ fraz. expr. holú labu lízať nemať, nedostať nič ▷ zdrob. ↗ labka; labôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: bože, tie malé labôčky!; labisko -ka labísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: Dlhé ruky, zakončené labiskami. [J. Jonáš]
laba 1. spodná časť končatín niektorých zvierat • dlaba: medvedia laba, dlaba • dlapa • tlapa • hovor. expr. ťapa
2. p. ruka 1 3. p. noha
noha jedna z končatín živých tvorov, pomocou ktorej sa pohybujú, stoja: dieťa už stojí na nohách; kôň má štyri nohy • expr. hnát: povystierať si hnáty • expr. laba: Umy si tie laby! • expr. čapta (čaptavá noha) • pejor.: čongáľ • čungáľ (dlhá noha) • pejor. čunga (Hviezdoslav)
paprčka 1. dolná časť nohy párnokopytníkov, zried. i vtákov • hovor. paprča: paprčky, paprče kôz; slepačie paprčky, paprče • laba (spodná časť končatín niektorých zvierat): psie laby • dlaba • dlapa • tlapa: medvedie dlaby, tlapy
2. p. ruka 1
ruka 1. celá ľudská horná končatina; jej najspodnejšia časť s prstami slúžiaca na prácu a na držanie predmetov: zlomiť si ľavú ruku v predlaktí; jemné ženské ruky; niesť dieťa na rukách • tel. paža • expr. laba (veľká ruka): mal laby ako medveď • hovor. expr.: paprča • paprčka: dostať po paprčiach • hrub. pazúr: daj preč tie pazúry • det. packa: daj ujovi packu
2. p. rukopis
laba, -y, láb ž. končatina niektorých zvierat: Pes vystrel predné laby. (Vaj.);
pren. pejor. ruka al. noha človeka (obyč. veľká): Mišo sa rozkýval, vystrel laby ako medveď. (Gráf) Topánky na naše roztľapčené laby. (Al.); medvedia l. o veľkej nohe al. ruke
● expr. môžeš (si) lízať l-u; holú labu budeš lízať nedostaneš, nedosiahneš nič;
labka, -y, -biek ž. zdrob.;
labôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
laba ž. 1. csl končatina niektorých zvierat: Chiťil mä tuof labuof (Or. Biely Potok TRS); Medveďisko, tód má veru pora̋dnu labu, koho s ňieu̯ zájďe, tag hňeť kosťe doláme (Kokava n. Rim. RS); Huź ma prebitu labu (Torysa SAB); Tam viľk stoji s predňima labami (Dl. Lúka BAR); laba (Dubnica n. Váh. ILA) F. mije śe ja_kot z labu (Fintice PRE) - nedbalo; ulapila dva huśi za jednu labu (Záhradné PRE) - zveličuje, chváli sa 2. csl expr. noha, ruka al. dlaň človeka: Ľen jednu jej tresou̯ labou (Čierny Balog BRE); Mal ňeurekom veľke labi (V. Šariš PRE); Dadz mu lance na labi, aňi vodi mu ňedac! (Sobrance); laba (Bošáca TRČ) F. ma labi jag medzvec (Studenec LVO); má labi aňi poľskí zloďej (Bodorová MAR) - má veľké nohy; ostaď na labe (Rim. Píla RS) - ostať na mizine; biď na labe (Málinec LUČ) - nemať nič; labu lízať (Bodorová MAR) - biediť, nemať čo jesť; dze baba, tam i laba (Sedlice PRE) - urastená žena má aj poriadnu nohu 3. spiš šar noha na prac. nástrojoch, predmetoch a pomôckach: Miadľica mala veko i labi, co na ňich stala (Dl. Lúka BAR); laba na drajfuśe (Studenec LVO) 4. pohyblivé stúpadlo, pedál a. na tkáčskych krosnách: Na labach śe robi z nohami (Dl. Lúka BAR) b. na strúhacej stolici: laba (Kys. N. Mesto); labisko s. zvel. expr. k 1: Medvet strčiu̯ do kláta labisko (Králiky BB); labisko (Studenec LVO)
labisko p. laba
laba, lapa ž končatina väčších zvierat: Balacin (sa) swim mečem tak zahnal na to zwire, že mu (tigrovi) hnet prednu labu odtal (NHi 1791); (lev) zblížil sa k pocestnému, pokázal mu tú lapu, čili dlabu, w kterég trgeska utkwená bola (DS 1795) L. medvedia l. bot plavúň obyčajný Lycopodium clavatum: smjessag owseneg muki, wssedobr a zelinu medwezu labu (PL 1787) P. atpn Haurillo Laba (v Dlhoni 1618 U2); -ôčka [-oč-] dem: pediolu: labočka (LD 18. st)
labôčka p. laba