lačný príd.
1. nenajedený, hladný, op. sýty: 1. človek; na l. žalúdok pred jedením
2. dychtivý, túžiaci, žiadostivý: l-é oči, l. po poznaní, za poznaním, l. na peniaze
● sýty l-ému neverí;
lačno, lačne prísl.: l. hltať, fajčiť; l. striehnuť;
lačnosť -i ž. hlad, žiadostivosť: l. za majetkom
lačne, lačno prísl. 1. ▶ s pocitom hladu; pôsobiac hladným dojmom, nenajedene; syn. hladne, hladno: l. hltať jedlo; pren. Oheň sa lačne vrhol na obidve slamené strechy. [J. Beňo] 2. trochu expr. 2. st. -nejšie ▶ so silnou túžbou po niečom, žiadostivo, dychtivo: oči mu l. žiarili; hľadel na ňu čoraz lačnejšie; Chlap si lačne šúľa cigaretu. [K. Horák]; Sú zvedaví, nedovolia nikomu vyhnúť sa odpovedi, lačno hľadajú poznanie a súvislosti. [Cs 1997] ▷ na lačno ↗ nalačno
nalačno, pís. i na lačno prísl. ▶ bez konzumácie jedla, s prázdnym žalúdkom; na prázdny žalúdok (obyč. ráno pred jedlom): na vyšetrenie treba prísť n.; do školy odchádza vždy n.; vypiť n. pohár vlažnej vody; liek sa má užívať n.; nikdy nepite alkohol n.; Blyslo mi hlavou, že nerobím dobre, keď ráno nalačno fajčím. [K. Lászlová]; Pijeme [odvar] naraz na lačno a večer po jednej šálke. [VNK 2002]
1. hladný, nenajedený: l. človek, l. ako vlk veľmi; na l. žalúdok pred jedením; pred raňajkami
● Sýty lačnému neverí (prísl.) o nepochopení, neporozumení potrieb druhého;
2. dychtivý, túžiaci: l. pohľad, l-é oči, l. po senzáciách, po novotách;
lačno /-e prísl.: l. hltať; pren. lačno striehne každý pohyb (Zúb.) dychtivo;
lačnosť, -ti ž. hlad;
pren. dychtivosť, baženie: bezuzdná l. po zemi, po majetku