lačný príd.
1. nenajedený, hladný, op. sýty: 1. človek; na l. žalúdok pred jedením
2. dychtivý, túžiaci, žiadostivý: l-é oči, l. po poznaní, za poznaním, l. na peniaze
● sýty l-ému neverí;
lačno, lačne prísl.: l. hltať, fajčiť; l. striehnuť;
lačnosť -i ž. hlad, žiadostivosť: l. za majetkom
lačne, lačno prísl. 1. ▶ s pocitom hladu; pôsobiac hladným dojmom, nenajedene; syn. hladne, hladno: l. hltať jedlo; pren. Oheň sa lačne vrhol na obidve slamené strechy. [J. Beňo] 2. trochu expr. 2. st. -nejšie ▶ so silnou túžbou po niečom, žiadostivo, dychtivo: oči mu l. žiarili; hľadel na ňu čoraz lačnejšie; Chlap si lačne šúľa cigaretu. [K. Horák]; Sú zvedaví, nedovolia nikomu vyhnúť sa odpovedi, lačno hľadajú poznanie a súvislosti. [Cs 1997] ▷ na lačno ↗ nalačno
lačne p. lačný