lýra -y lýr ž. starý strunový hud. nástroj: hrať na l-e; Bratislavská l. skladateľská súťaž populárnej piesne
lýra lýry lýr ž.
lýra lýry lýr ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ staroveký strunový hudobný nástroj s ozvučnou skrinkou vybiehajúcou do dvoch zaoblených ramien: päťstrunová l.; hrať na lýre; dotknúť sa strún lýry; brnkať prstami na lýre □ Bratislavská lýra (v r. 1966 – 1989) hudobná súťaž skladateľov a interpretov populárnych piesní v Československu 2. poet. ▶ tvorenie, skladanie básní, básnické umenie: meditatívna l.; poetka a jej l.; Básnik naplno rozozvučí svoju lýru. [KŽ 1957] 3. Lýra astron. ▶ súhvezdie severnej oblohy (Lyra), skr. Lyr
lýra -y ž. ‹g›
1. hud. staroveký strunový brnkací nástroj (tráckeho pôvodu); stredoveký sláčikový nástroj
2. jednoduchá zvonková hra, ktorej rám má tvar starovekej lýry
3. tech. rúrka ohnutá do tvaru lýry, používaná na vyrovnávanie rozťažnosti potrubia teplom
4. eltech. druh zberača prúdu;
lýrový príd.
lýra, -y, lýr ž.
1. druh starého strunového nástroja: hrať na l-e;
pren. básnictvo; poézia: Hviezdoslavova l.;
2. tech. páka na podávacom mechanizme obrábacieho stroja;
Lýra súhvezdie na severnej oblohe
lýra ž gr/lat druh strunového hudobného nástroja: barbitum: lyra (KS 1763); harfu a lýru w rukách nosil (VP 1764); lybežne hrá na lyru (PT 1778)