lúčiť sa -či sa -čia sa lúč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie (sa) nedok. 1. (s kým; ø) ▶ priateľsky sa s niekým rozchádzať, zdraviť niekoho pri odchode, odoberať sa od niekoho: ťažko, dlho sa l.; l. sa bez slov; lúčime sa bozkom, objatím; dieťa sa plačky lúčilo s rodičmi; stáli v predsieni a lúčili sa; dlhé lúčenie matky s dieťaťom; Lúčil sa v mene svojom i v mene všetkých prítomných. [L. Ťažký]; Včasráno vstávam, balíme batožinu, lúčime sa. [Š. Žáry] 2. (s čím) ▶ (dobrovoľne) opúšťať istý jav, stav, postavenie a pod., zriekať sa nejakej činnosti, vzdávať sa niečoho: l. sa s mladosťou; l. sa s kariérou; l. sa s nepotrebnými vecami; l. sa so slobodou pred vstupom do manželstva; l. sa so starým rokom; lúčime sa so zimou; lúčil sa s rodným domom; lúčenie so školou; Zopakoval svoje najhoršie vystúpenie v Paríži spred dvoch rokov, keď sa tiež lúčil hneď v prvom kole oboch súťaží. [HN 2007] keď vypadol ◘ fraz. lúčiť sa so svetom/so životom zomierať ▷ opak. lúčievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ rozlúčiť sa
lúčiť sa s pozdravom sa rozchádzať s niekým • odoberať sa • odberať sa • odporúčať sa: lúčil sa s rodinou, odoberal sa od rodiny; po chvíli sa odporúčal • rozlučovať sa (obyč. dlhšie): rozlučovala sa s nami skoro hodinu • zastaráv. porúčať sa: Porúčam sa! • zastar. žehnať sa: žehnali sa na rázcestí
lúčať, -a, -ajú nedok. nár. (čo) vrhať, hádzať: l. kamienky (Zúb.);
dok. lúčiť
lúčiť sa, -i, -ia nedok.
1. (s kým, s čím i bezpredm.) odoberať sa od niekoho, rozchádzať sa s dakým, dávať dakomu zbohom; opúšťať dakoho, dačo: Lúčil sa otec s deťmi. (Fr. Kráľ); lúči sa s matkiným čerstvým hrobom (Vám.); Lúči sa škovran smútny a nemý. (Podj.)
● l. sa so svetom, so životom chystať sa umrieť, pripravovať sa na smrť;
2. zried. (od koho, od čoho) oddeľovať sa, odlučovať sa: Ústa sa od úst milých nelúčia. (Sládk.);
dok. k 1 rozlúčiť sa, k 2 odlúčiť sa
|| lúčiť2 zried. (koho, čo od koho, od čoho) oddeľovať, odlučovať: A čo ma teraz od teba lúči, sú životov vyšších čiastky. (Sládk.)
dok. odlúčiť
lúčiť1, -i, -ia dok. nár. (čo) hodiť, vrhnúť: Vyberali z chodníka okresané kamene a lúčili ich na policajné autá. (Žáry);
nedok. lúčať