lúč -a m. fyz. dráha, po kt. postupuje energia vlnenia (zo zdroja); prúd takého vlnenia: svetelný, tepelný, laserový l.; slnečné l-e, ultrafialové, röntgenové l-e, gama l-e, l-e gama;
pren. l. nádeje náznak, prísľub;
lúčový príd.;
lúčik -a m. zdrob.
náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrky • znak: znaky strachu • známka: ukázali sa prvé známky odporu • znamenie: horúčka je znamením choroby • kniž. symptóm: symptómy hystérie • lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu • záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu • tieň: v očiach má tieň smútku • prídych: prídych irónie v hlase • príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti • závan: závan vône lesa • iskra • lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje • nádych: nádych nedôvery • odtieň • odtienok: odtieň, odtienok výčitky • prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase • zafarbenie • ladenie • ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne • tón: žartovný tón • nábeh • tendencia: nábeh na riešenie • kniž. zásvit • zastar. zádych (Kukučín) • zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav) • názvuk (Chorvát)
lúč, -a, obyč. v mn. č. lúče m.
1. najmenšie častice al. elektromagnetické impulzy hmoty šíriace sa priamočiaro od zdroja: svetelné, röntgenové, infračervené, katódové, slnečné, kozmické l-e; l-e X, gama l-e; pren. bás. l. nádeje, l. šťastia záblesk;
2. bot. priestor medzi cievnymi zväzkami: dreňový l.;
3. zool. bočný krátky výrastok pera vtákov;
4. geom. druh priamky;
5. nár. trieska na osvetľovanie izby, smolnica;
lúčový príd.: l. diagram;
lúčik, -a m. zdrob. expr.
(jeden) lúč; (bez) lúča; (k) lúču; (vidím) lúč; (ó) lúč!; (o) lúči; (s) lúčom;
(štyri) lúče; (bez) lúčov; (k) lúčom; (vidím) lúče; (ó) lúče!; (o) lúčoch; (s) lúčmi;