lúč lúča pl. N lúče m. 1. ▶ súvislý, neprerušovaný rad svetelných al. tepelných častíc vysielaných priamym smerom z nejakého zdroja: slnečné, svetelné lúče; sálavé tepelné lúče; zväzok lúčov; lúče mesačného svitu; l. baterky; usmerňovanie elektrónových lúčov v klasických obrazovkách; vyhrievať sa v šikmých lúčoch jesenného slnka; chrániť pokožku pred ultrafialovými lúčmi; v lúčoch reflektorov sa mihali vločky snehu; l. ožiaril miestnosť; Spln mesiaca svojimi zubatými lúčmi zvestoval prvý tuhý mráz tejto jesene. [K. Tomaščík]; Naklonil som hlavu do širokého lúča pouličnej lampy. [M. Hvorecký]; pren. Vôbec, ako vraví básnik, ste celá presvietená lúčmi ušľachtilosti. [V. Mináč] □ fyz. röntgenové lúče neviditeľné elektromagnetické žiarenie prestupujúce a presvecujúce hmotu; infračervené lúče elektromagnetické vlnenie s vlnovou dĺžkou väčšou, ako majú viditeľné svetelné lúče; kozmické lúče prúd elementárnych častíc a jadier atómov dopadajúcich ustavične z kozmického priestoru; dopadajúci lúč postupujúci k rozhraniu dvoch optických prostredí; odrazený lúč vracajúci sa od rozhrania dvoch optických prostredí po odraze; lomený lúč lúč postupujúci od rozhrania po lome; zvukový lúč smer šírenia zvukového vlnenia
2. kniž. ▶ možnosť, náznak niečoho pozitívneho, priaznivého (vývoja, zmeny), záblesk: l. nádeje, šťastia; byť vďačný za každý l. ľudskosti; l. lásky zasiahol jeho srdce; V takom okamžiku sa mi vkradne do srdca lúč čistej radosti, pod ktorým sa roztopí všetka nenávisť. [Ľ. Zúbek]
3. ▶ prudký tenký prúd tekutiny, pary a pod.: l. vody; ochrana proti vodným lúčom s vyšším tlakom; umývať auto lúčom z hadice □ vodohosp. prepadový lúč vodného stĺpca prúd vody prepadajúci cez priepad
4. ▶ jedna z čiar lúčovito sa rozbiehajúca zo stredu niečoho: lúče monštrancie; po tvári sa mu rozbehli lúče vrások □ bot. stržňové lúče pásy buniek rastlinného pletiva medzi cievnymi zväzkami v osových bunkách rastlín rozbiehajúce sa od stredu kmeňa ku kôre a slúžiace ako spojivo medzi vonkajšími a vnútornými vrstvami dreva; mat. premietací lúč polpriamka vychádzajúca z premietaného (priestorového) bodu, ktorej smer závisí od zvolenej premietacej metódy
5. zool. ▶ bočný krátky výrastok pera vtákov
▷ lúčik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1, 2: svitá l. nádeje; Ani nevyčkal na slnečný lúčik. [R. Moric]
Lúč na Ostrove Lúča L Lúči m. obec na južnom Slovensku v Dunajskostredskom okrese juhozápadne od Dunajskej Stredy;
Lúčan, Ostrovskolúčan -na pl. N -nia m.;
Lúčanka, Ostrovskolúčanka -ky -niek ž.;
lúčsky, ostrovskolúčsky -ka -ke príd.