lúč -a m. fyz. dráha, po kt. postupuje energia vlnenia (zo zdroja); prúd takého vlnenia: svetelný, tepelný, laserový l.; slnečné l-e, ultrafialové, röntgenové l-e, gama l-e, l-e gama;
pren. l. nádeje náznak, prísľub;
lúčový príd.;
lúčik -a m. zdrob.
lúč lúča pl. N lúče m.
lúč lúča pl. N lúče m. 1. ▶ súvislý, neprerušovaný rad svetelných al. tepelných častíc vysielaných priamym smerom z nejakého zdroja: slnečné, svetelné lúče; sálavé tepelné lúče; zväzok lúčov; lúče mesačného svitu; l. baterky; usmerňovanie elektrónových lúčov v klasických obrazovkách; vyhrievať sa v šikmých lúčoch jesenného slnka; chrániť pokožku pred ultrafialovými lúčmi; v lúčoch reflektorov sa mihali vločky snehu; l. ožiaril miestnosť; Spln mesiaca svojimi zubatými lúčmi zvestoval prvý tuhý mráz tejto jesene. [K. Tomaščík]; Naklonil som hlavu do širokého lúča pouličnej lampy. [M. Hvorecký]; pren. Vôbec, ako vraví básnik, ste celá presvietená lúčmi ušľachtilosti. [V. Mináč] □ fyz. röntgenové lúče neviditeľné elektromagnetické žiarenie prestupujúce a presvecujúce hmotu; infračervené lúče elektromagnetické vlnenie s vlnovou dĺžkou väčšou, ako majú viditeľné svetelné lúče; kozmické lúče prúd elementárnych častíc a jadier atómov dopadajúcich ustavične z kozmického priestoru; dopadajúci lúč postupujúci k rozhraniu dvoch optických prostredí; odrazený lúč vracajúci sa od rozhrania dvoch optických prostredí po odraze; lomený lúč lúč postupujúci od rozhrania po lome; zvukový lúč smer šírenia zvukového vlnenia 2. kniž. ▶ možnosť, náznak niečoho pozitívneho, priaznivého (vývoja, zmeny), záblesk: l. nádeje, šťastia; byť vďačný za každý l. ľudskosti; l. lásky zasiahol jeho srdce; V takom okamžiku sa mi vkradne do srdca lúč čistej radosti, pod ktorým sa roztopí všetka nenávisť. [Ľ. Zúbek] 3. ▶ prudký tenký prúd tekutiny, pary a pod.: l. vody; ochrana proti vodným lúčom s vyšším tlakom; umývať auto lúčom z hadice □ vodohosp. prepadový lúč vodného stĺpca prúd vody prepadajúci cez priepad 4. ▶ jedna z čiar lúčovito sa rozbiehajúca zo stredu niečoho: lúče monštrancie; po tvári sa mu rozbehli lúče vrások □ bot. stržňové lúče pásy buniek rastlinného pletiva medzi cievnymi zväzkami v osových bunkách rastlín rozbiehajúce sa od stredu kmeňa ku kôre a slúžiace ako spojivo medzi vonkajšími a vnútornými vrstvami dreva; mat. premietací lúč polpriamka vychádzajúca z premietaného (priestorového) bodu, ktorej smer závisí od zvolenej premietacej metódy 5. zool. ▶ bočný krátky výrastok pera vtákov ▷ lúčik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1, 2: svitá l. nádeje; Ani nevyčkal na slnečný lúčik. [R. Moric]
Lúč na Ostrove Lúča L Lúči m. obec na južnom Slovensku v Dunajskostredskom okrese juhozápadne od Dunajskej Stredy;
Lúčan, Ostrovskolúčan -na pl. N -nia m.;
Lúčanka, Ostrovskolúčanka -ky -niek ž.;
lúčsky, ostrovskolúčsky -ka -ke príd.
náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrky • znak: znaky strachu • známka: ukázali sa prvé známky odporu • znamenie: horúčka je znamením choroby • kniž. symptóm: symptómy hystérie • lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu • záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu • tieň: v očiach má tieň smútku • prídych: prídych irónie v hlase • príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti • závan: závan vône lesa • iskra • lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje • nádych: nádych nedôvery • odtieň • odtienok: odtieň, odtienok výčitky • prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase • zafarbenie • ladenie • ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne • tón: žartovný tón • nábeh • tendencia: nábeh na riešenie • kniž. zásvit • zastar. zádych (Kukučín) • zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav) • názvuk (Chorvát)
lúč, -a, obyč. v mn. č. lúče m.
1. najmenšie častice al. elektromagnetické impulzy hmoty šíriace sa priamočiaro od zdroja: svetelné, röntgenové, infračervené, katódové, slnečné, kozmické l-e; l-e X, gama l-e; pren. bás. l. nádeje, l. šťastia záblesk;
2. bot. priestor medzi cievnymi zväzkami: dreňový l.;
3. zool. bočný krátky výrastok pera vtákov;
4. geom. druh priamky;
5. nár. trieska na osvetľovanie izby, smolnica;
lúčový príd.: l. diagram;
lúčik, -a m. zdrob. expr.
lúčik p. lúč
lúč m. (úč) 1. i hromad. sstrsl, záh, jtrenč, abov zastar. tenká drevená živicou napustená trieska na svietenie al. zakurovanie, smolnica: Prú sa svieťavalo lúčamí (Hor. Lehota DK); Cigánka nám donésu̯a nošu úča (Stupava BRA); Odlupeľi, štureľi ludž do šparhetu a pipku pripaľeľi (Rozhanovce KOŠ); lúč (M. Stankovce TRČ) 2. dráha, po ktorej postupuje energia vlnenia (zo zdroja); prúd takého vlnenia: Slnce pusťelo lúśe do izbe (Kociha RS); Také lúče boli pospúštané ze slnka (Lukáčovce HLO); lúčik i lúčok m. zdrob. expr. k 1: Účki sú s takého masného dreva a to tag dobre horí (Hlboké SEN); Pripravil som lúčiki, kebi bolo treba založiď oheň (Lošonec TRN)
lúčok p. lúč
lúč m ž i hromad 1. trieska, triesky z dreva slúžiace obyč. na svietenie: narubawsse drewa, brwna, desky nebo lucz, wcul by prodawal (s. l. 1611); wezmy luč a rosčypyss lučz, postaw nad wodu a čoz bude kwapaty, ten tuk dolu zber (KLe 1740); ani luč kaliny na ohnižča nech neklade (NJ 1785-88) 2. drevená fakľa: talda: ffakla drewena, lúč (NP 17. st); talda, velraeda: luč (FO 1737); tedifer: luč (KS 1763); -ový1 príd 1. k 1: lučowé drewo, ktere na mjsto swjček a fakli w zwyklosti gest (PH 1770) 2. borovicový: conorum: laucowý oleg (TT 1745) z borovicových šušiek
lúčovy p. lúč