ľahnúť (si), -ne, -nú, -hol dok.
1. položiť si telo do vodorovnej polohy, uložiť sa: ľ. si na zem, na posteľ, na diván, ľ. si na bok, naznak; ľahni! povel pre psa; ísť si ľ. ísť odpočívať, spať;
2. hovor. uložiť sa do postele pre chorobu, odpočinok, spánok: Starý si ľahol, mladí sú všetci doma, opatria ho. (Ráz.);
nedok. líhať si
|| ľahnúť padnúť, klesnúť k zemi: zbožie, obilie ľahlo poľahlo; Hmly ľahli do dolín. (Janč.)
● kniž. ľ. popolom (Al.) zhorieť do tla;
nedok. líhať
líhať (si), -a, -ajú nedok.
1. ukladať sa spať al. odpočívať; ísť, chodiť spať: Líham si naznak do trávy. (Švant.) Ráno vstávať do dňa, líhať neskoro. (Kuk.) Neskoro si líha a veľmi včas stáva. (Ráz.); pren. Jeho obraz sprevádzal ma všade, vstávala som s ním a líhala (Zúb.) stále som ho mala pred sebou.
● vstávajúc-líhajúc; či vstáva, či líha bez prestania, stále, vždy;
2. spúšťať sa, klásť sa, klesať, ukladať sa na zem, padať nadol: Mäkká tráva pod nimi odovzdane líhala. (Urb.) Noc líha tíško na zbojnícke stodoly. (Ondr.) Do dolín už tma si líha. (Jes.);
opak. líhavať (si), -a, -ajú
|| líhať i líhavať opak. (bezpredm. i s kým) spávať: Keď pod jednou duchnou líhame, máme byť jednej mysli. (Jes.) Nezvykaj si ju trepať len preto, že líhava pri tebe namiesto Evy! (Heč.);
pren. hovor. (s kým) pohlavne sa stýkať: líhala s notárom (Fr. Kráľ)