Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

ľahnúť, ľahnúť si -e -ú -hol dok.

1. uložiť sa do vodorovnej polohy: ľ. (si) na zem, na bok, na chrbát; ísť si ľ. ísť odpočívať al. spať

2. uložiť sa na lôžko (spať, odpočívať, pre chorobu ap.): ľ. si zavčasu; ľ-l (si) a už nevstal neuzdravil sa

3. iba ľahnúť padnúť dolu, klesnúť: hmla ľ-la do dolín

kniž. ľ. popolom zhorieť na popol; ako si ustelieš, postelieš, tak si ľ-š ako si život zariadiš, tak budeš žiť;

nedok. líhať, líhať si -a

1. k 1, 2

2. iba líhať hovor. (s kým) pohlavne sa stýkať

l., vstávať s niečím ustavične na niečo myslieť, s niečím sa zaoberať; vstávajúc – l-úc ustavične;

opak. k 1 líhavať, líhavať si, k 2 líhavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
líhať, líhať si ‑a ‑ajú nedok.

líhať si p. ukladať sa 2


súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať


ukladať sa 1. pozvoľna klesať a zostávať ležať: horniny sa ukladali jedna na druhú; pren. smútok sa jej ukladal v dušisadaťusádzať sa (v drobných čiastočkách): prach sadal na nábytok; v hrnci sa usádzal kalstlať sa: lupene kvetov sa stelú na zem; dym sa stelie po poliachvrstviť sanavrstvovať sa (pri ukladaní utvárať vrstvy): nánosy sa vrstvia, navrstvujú v ohybe riekyhromadiť sa (vo vrstvách): v pivnici sa hromadí nečistota

2. ukladať sa na lôžko s cieľom ísť spať al. si odpočinúť • líhať siklásť sa: všetci sa už ukladali na noc, líhali si, kládli sa do perín

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľahnúť (si), -ne, -nú, -hol dok.

1. položiť si telo do vodorovnej polohy, uložiť sa: ľ. si na zem, na posteľ, na diván, ľ. si na bok, naznak; ľahni! povel pre psa; ísť si ľ. ísť odpočívať, spať;

2. hovor. uložiť sa do postele pre chorobu, odpočinok, spánok: Starý si ľahol, mladí sú všetci doma, opatria ho. (Ráz.);

nedok. líhať si

|| ľahnúť padnúť, klesnúť k zemi: zbožie, obilie ľahlo poľahlo; Hmly ľahli do dolín. (Janč.)

kniž. ľ. popolom (Al.) zhorieť do tla;

nedok. líhať


líhať (si), -a, -ajú nedok.

1. ukladať sa spať al. odpočívať; ísť, chodiť spať: Líham si naznak do trávy. (Švant.) Ráno vstávať do dňa, líhať neskoro. (Kuk.) Neskoro si líha a veľmi včas stáva. (Ráz.); pren. Jeho obraz sprevádzal ma všade, vstávala som s ním a líhala (Zúb.) stále som ho mala pred sebou.

vstávajúc-líhajúc; či vstáva, či líha bez prestania, stále, vždy;

2. spúšťať sa, klásť sa, klesať, ukladať sa na zem, padať nadol: Mäkká tráva pod nimi odovzdane líhala. (Urb.) Noc líha tíško na zbojnícke stodoly. (Ondr.) Do dolín už tma si líha. (Jes.);

opak. líhavať (si), -a, -ajú

|| líhať i líhavať opak. (bezpredm. i s kým) spávať: Keď pod jednou duchnou líhame, máme byť jednej mysli. (Jes.) Nezvykaj si ju trepať len preto, že líhava pri tebe namiesto Evy! (Heč.);

pren. hovor. (s kým) pohlavne sa stýkať: líhala s notárom (Fr. Kráľ)

Morfologický analyzátor

líhať nedokonavé sloveso
(ja) líham VKesa+; (ty) líhaš VKesb+; (on, ona, ono) líha VKesc+; (my) líhame VKepa+; (vy) líhate VKepb+; (oni, ony) líhajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) líhal VLesam+; (ona) líhala VLesaf+; (ono) líhalo VLesan+; (oni, ony) líhali VLepah+;
(ty) líhaj! VMesb+; (my) líhajme! VMepa+; (vy) líhajte! VMepb+;
(nejako) líhajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor