ľahnúť, ľahnúť si -e -ú -hol dok.
1. uložiť sa do vodorovnej polohy: ľ. (si) na zem, na bok, na chrbát; ísť si ľ. ísť odpočívať al. spať
2. uložiť sa na lôžko (spať, odpočívať, pre chorobu ap.): ľ. si zavčasu; ľ-l (si) a už nevstal neuzdravil sa
3. iba ľahnúť padnúť dolu, klesnúť: hmla ľ-la do dolín
● kniž. ľ. popolom zhorieť na popol; ako si ustelieš, postelieš, tak si ľ-š ako si život zariadiš, tak budeš žiť;
nedok. líhať, líhať si -a
1. k 1, 2
2. iba líhať hovor. (s kým) pohlavne sa stýkať
● l., vstávať s niečím ustavične na niečo myslieť, s niečím sa zaoberať; vstávajúc – l-úc ustavične;
opak. k 1 líhavať, líhavať si, k 2 líhavať -a
líhať si p. ukladať sa 2
súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať sa • trocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať styk • mať pomer • expr.: spať • spúšťať sa (s niekým) • dávať • hovor.: sexovať sa • líhať (s niekým) • ondieť • ondiať • hrub.: váľať sa • pelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniť • cudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkať • kefovať • mrdať • džubať • drbať • pichať • šústať
ukladať sa 1. pozvoľna klesať a zostávať ležať: horniny sa ukladali jedna na druhú; pren. smútok sa jej ukladal v duši • sadať • usádzať sa (v drobných čiastočkách): prach sadal na nábytok; v hrnci sa usádzal kal • stlať sa: lupene kvetov sa stelú na zem; dym sa stelie po poliach • vrstviť sa • navrstvovať sa (pri ukladaní utvárať vrstvy): nánosy sa vrstvia, navrstvujú v ohybe rieky • hromadiť sa (vo vrstvách): v pivnici sa hromadí nečistota
2. ukladať sa na lôžko s cieľom ísť spať al. si odpočinúť • líhať si • klásť sa: všetci sa už ukladali na noc, líhali si, kládli sa do perín
ľahnúť (si), -ne, -nú, -hol dok.
1. položiť si telo do vodorovnej polohy, uložiť sa: ľ. si na zem, na posteľ, na diván, ľ. si na bok, naznak; ľahni! povel pre psa; ísť si ľ. ísť odpočívať, spať;
2. hovor. uložiť sa do postele pre chorobu, odpočinok, spánok: Starý si ľahol, mladí sú všetci doma, opatria ho. (Ráz.);
nedok. líhať si
|| ľahnúť padnúť, klesnúť k zemi: zbožie, obilie ľahlo poľahlo; Hmly ľahli do dolín. (Janč.)
● kniž. ľ. popolom (Al.) zhorieť do tla;
nedok. líhať
líhať (si), -a, -ajú nedok.
1. ukladať sa spať al. odpočívať; ísť, chodiť spať: Líham si naznak do trávy. (Švant.) Ráno vstávať do dňa, líhať neskoro. (Kuk.) Neskoro si líha a veľmi včas stáva. (Ráz.); pren. Jeho obraz sprevádzal ma všade, vstávala som s ním a líhala (Zúb.) stále som ho mala pred sebou.
● vstávajúc-líhajúc; či vstáva, či líha bez prestania, stále, vždy;
2. spúšťať sa, klásť sa, klesať, ukladať sa na zem, padať nadol: Mäkká tráva pod nimi odovzdane líhala. (Urb.) Noc líha tíško na zbojnícke stodoly. (Ondr.) Do dolín už tma si líha. (Jes.);
opak. líhavať (si), -a, -ajú
|| líhať i líhavať opak. (bezpredm. i s kým) spávať: Keď pod jednou duchnou líhame, máme byť jednej mysli. (Jes.) Nezvykaj si ju trepať len preto, že líhava pri tebe namiesto Evy! (Heč.);
pren. hovor. (s kým) pohlavne sa stýkať: líhala s notárom (Fr. Kráľ)