ľahnúť, ľahnúť si -e -ú -hol dok.
1. uložiť sa do vodorovnej polohy: ľ. (si) na zem, na bok, na chrbát; ísť si ľ. ísť odpočívať al. spať
2. uložiť sa na lôžko (spať, odpočívať, pre chorobu ap.): ľ. si zavčasu; ľ-l (si) a už nevstal neuzdravil sa
3. iba ľahnúť padnúť dolu, klesnúť: hmla ľ-la do dolín
● kniž. ľ. popolom zhorieť na popol; ako si ustelieš, postelieš, tak si ľ-š ako si život zariadiš, tak budeš žiť;
nedok. líhať, líhať si -a
1. k 1, 2
2. iba líhať hovor. (s kým) pohlavne sa stýkať
● l., vstávať s niečím ustavične na niečo myslieť, s niečím sa zaoberať; vstávajúc – l-úc ustavične;
opak. k 1 líhavať, líhavať si, k 2 líhavať -a
líhať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie nedok.
líhať si -ha si -hajú si -haj si! -hal si -hajúc si -hajúci si -hanie si nedok.
ľahnúť, ľahnúť si -hne (si) -hnú (si) -hni (si)! -hol (si) -hla (si) -hnúc (si) -hnutý -hnutie (si) dok. 1. (kam; ako) ▶ položiť sa do vodorovnej polohy: ľ. si do trávy, do snehu; ľ. si na bok, na brucho; vyzvať ľudí, aby (si) ľahli na zem; ľahol si na dosku s kolieskami a rúti sa dole kopcom; Skočili na mňa, hodili ma na zem, Klanica mi ľahol na nohy, Belko s Klementom na ruky. [L. Ťažký] □ ľahni! povel pri výcviku psa 2. (kam; s neurčitkom; ø) ▶ uložiť sa na lôžko s cieľom spať, odpočívať, pre chorobu a pod.: ľ. (si) do postele; ľ. si spať; unavil sa, musí si ísť na chvíľu ľ.; Skrútil som sa do deky, ľahol na dlážku a pokúsil som sa zaspať. [R. Dobiáš] 3. iba ľahnúť ▶ spustiť sa dolu, klesnúť, padnúť: hmla ľahla do údolia; na kraj ľahla tma; strom ľahol pod zubmi buldozéra; obilie je ľahnuté zvalené na zemi; Zem na hrobe poriadne neľahla a pobrali sa na druhý svet i sváko Smolan. [J. Podhradský]; pren. Akási zlá predtucha mu ľahla na dušu. [I. Habaj] začala ho znepokojovať, trápiť □ šport. slang. ľahnúť do lopty v páde zahrať loptu ◘ fraz. ľahnúť popolom úplne, celkom zhorieť; ľahnúť si pod nôž/pod skalpel/na operačný stôl dať sa operovať ◘ parem. ako si ustelieš/postelieš, tak si ľahneš o spokojný život sa najskôr treba pričiniť ▷ nedok. ↗ líhať, líhať si
líhať si, líhať -ha (si) -hajú (si) -haj (si)! -hal (si) -hajúc (si) -hajúci (si) -hanie (si) nedok. 1. (kam; kde; ako) ▶ dávať sa, ukladať sa do vodorovnej polohy na určitú plochu: l. si do trávy, na zem; l. (si) na brucho, na bok; psi líhali pri jeho posteli; striedavo si líhala na žinenku a vstávala; zabalený v plachte si líhal na masérsky stôl; Starší slon si líha nerád, lebo jeho obrovskému telu sa takto ťažko dýcha. [P7 2000] 2. (kedy; kam; ako) ▶ pripravovať sa na (nočný) odpočinok, ukladať sa: vstávať zavčasu, neskoro (si) l.; v pokoji (si) večer l. do postele; l. si s dobrými predsavzatiami do nového dňa 3. iba líhať hovor. expr. (s kým) ▶ pohlavne sa stýkať s niekým; syn. spávať: chcem byť milovaná, chcem s tebou l.; podľa slov susedky líhala s viacerými ▷ opak. líhavať si, líhavať -va (si) -vajú (si) -val (si); dok. ↗ ľahnúť si, ľahnúť
líhať si p. ukladať sa 2
súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať sa • trocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať styk • mať pomer • expr.: spať • spúšťať sa (s niekým) • dávať • hovor.: sexovať sa • líhať (s niekým) • ondieť • ondiať • hrub.: váľať sa • pelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniť • cudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkať • kefovať • mrdať • džubať • drbať • pichať • šústať
ukladať sa 1. pozvoľna klesať a zostávať ležať: horniny sa ukladali jedna na druhú; pren. smútok sa jej ukladal v duši • sadať • usádzať sa (v drobných čiastočkách): prach sadal na nábytok; v hrnci sa usádzal kal • stlať sa: lupene kvetov sa stelú na zem; dym sa stelie po poliach • vrstviť sa • navrstvovať sa (pri ukladaní utvárať vrstvy): nánosy sa vrstvia, navrstvujú v ohybe rieky • hromadiť sa (vo vrstvách): v pivnici sa hromadí nečistota
2. ukladať sa na lôžko s cieľom ísť spať al. si odpočinúť • líhať si • klásť sa: všetci sa už ukladali na noc, líhali si, kládli sa do perín
ľahnúť (si), -ne, -nú, -hol dok.
1. položiť si telo do vodorovnej polohy, uložiť sa: ľ. si na zem, na posteľ, na diván, ľ. si na bok, naznak; ľahni! povel pre psa; ísť si ľ. ísť odpočívať, spať;
2. hovor. uložiť sa do postele pre chorobu, odpočinok, spánok: Starý si ľahol, mladí sú všetci doma, opatria ho. (Ráz.);
nedok. líhať si
|| ľahnúť padnúť, klesnúť k zemi: zbožie, obilie ľahlo poľahlo; Hmly ľahli do dolín. (Janč.)
● kniž. ľ. popolom (Al.) zhorieť do tla;
nedok. líhať
líhať (si), -a, -ajú nedok.
1. ukladať sa spať al. odpočívať; ísť, chodiť spať: Líham si naznak do trávy. (Švant.) Ráno vstávať do dňa, líhať neskoro. (Kuk.) Neskoro si líha a veľmi včas stáva. (Ráz.); pren. Jeho obraz sprevádzal ma všade, vstávala som s ním a líhala (Zúb.) stále som ho mala pred sebou.
● vstávajúc-líhajúc; či vstáva, či líha bez prestania, stále, vždy;
2. spúšťať sa, klásť sa, klesať, ukladať sa na zem, padať nadol: Mäkká tráva pod nimi odovzdane líhala. (Urb.) Noc líha tíško na zbojnícke stodoly. (Ondr.) Do dolín už tma si líha. (Jes.);
opak. líhavať (si), -a, -ajú
|| líhať i líhavať opak. (bezpredm. i s kým) spávať: Keď pod jednou duchnou líhame, máme byť jednej mysli. (Jes.) Nezvykaj si ju trepať len preto, že líhava pri tebe namiesto Evy! (Heč.);
pren. hovor. (s kým) pohlavne sa stýkať: líhala s notárom (Fr. Kráľ)
léhať si p. líhať (si)
líhať (si) nedok. (léhat si) 1. csl ukladať sa do vodorovnej polohy: Koze popráuku udupocu a na takú udupotanú si ľíhaju (Čelovce MK); Ked zme nesceli spiévat, zaz nás ti kapráli pohnali naspátek a moseli zme furt líhat a stávat (Dol. Súča TRČ); Neléhaj si na zem! (Brodské SKA); Ňelihaj tam, bo posceľene! (Dl. Lúka BAR); Chlob ulapil ot kraju kośic tak, žebi zarno ľihalo na stojacu pšeňicu (Lastomír MCH) F. koňovi pod bruh ňeľihaj (Dl. Lúka BAR) - neriskuj 2. csl ísť spať, ukladať sa spať al. odpočívať: Už aňi si ňelíhau̯, porobiu̯ si okolo statku (Lešť MK); Každí vešer koj líhá, misí ešče do chliava kuknúč (Nandraž REV); Ti komori nad izbámi, to neboli len samé sípki, tan sa aj líhalo aj dečo (Dol. Súča TRČ); F tih (posteliach) ňikto ňigda ňeľehal, to ľem na paradu buľi posceľene (Kokšov-Bakša KOŠ) F. stávajúdz-líhajúc (Bobrovec LM), ši líhá, ši stává (Kameňany REV) - bez prestania, stále, vždy; Michal za pecom ľihal (Dl. Lúka BAR) - okolo Michala (29. septembra) už býva chladno 3. spať: Jak si z mojú ženú léhau̯, aňi si sa í netkeu? (Jablonové MAL); líhavať opak. k 1: Táto ďeďina, Ľežiachou, to bolo ľežisko, tan slovianske a kláštorské statki ľíhavaľi (Ležiachov MAR)
líhať (si) [lí-, lie-] ndk frekv 1. ukladať sa na spánok, na odpočinok: w dome stawagicz anebo lyhagycz (BAg 1585); na perinach lihati (SK 1697) spávať; líhagíce dolu na lúžko (BN 1789); lyhal-li sy wečer na odpočynok (KRUPINA 18. st) F. kdo mekko postílá, ten na mekkém líhá (ASL 1652); ako si ustielaš, tak ľahneš 2. klesať nadol, klásť sa: trstina na každy wytr lieha, stawa (Tr 1728); gesli bi do ohne wskočiti, na kordy a na meče skakati a lihati bilo (MK 18. st) 3. s kým spávať, pohlavne sa stýkať: Kacza z obidwoma lihala y starssim y z mladssim (SKALICA 1616); Vladar Jan chodjl nocžnyho času do domu k czere instansoweg a spolu noczuwaly a lyhaly (V. ČEPČÍN 1659); Palko tam prebiwal, obczowanj a obiwany s nu miwal, s nu lichal (LEVOČA 1724); -vať frekv k 1: na ukladiskach, miste takrečenem statok welkočepčyansky lihawal a odtud prosto ces negaky wrsstiček statok napagat mely (V. ČEPČÍN 1721); zwolal Lucifer na swogich, wgete mogi towarissy, že tento nass nowi host w rosskossach žiw bol, dobre gedel, dobre napity na makich postelach lihawal (MiK 18. st) F. kdo lihawa w pecy, misli sobe, že w popele lihawagu wssecy (GV 1755) podľa seba súdim teba