líce -a líc s.
1. časť tváre medzi okom, uchom a ústami: červené, plné, opuchnuté l-a; mať jamky na l-ach, priložiť pušku k l-u
2. vrchná, vonkajšia strana predmetov, obyč. plochých, op. rub, opak: látka je na l-i lesklá, obrátiť rukáv na l.
● l-a ako ruža, ako pivónia červené; l-a mu horia je rozpálený; l. a rub niečoho kladná i záporná stránka;
lícny, lícový príd.: l-ny nerv, l-á strana;
líčko -a -čok s. zdrob. k 1
líce1 líca líc s. ▶ zaoblená párová časť tváre medzi okom, uchom a ústami: pravé, ľavé l.; opuchnuté l.; pekné červené, hladké líca; dotknúť sa rukou líca; nastaviť l. na bozk; štipol ju do líca; pohladiť dievča po líci; mať na líci šošovičku; líca jej pobledli; mať chudé, vpadnuté líca; pobozkať niekoho na obe líca; dávať si púder, červeň na líca; Nespievalo dievča, nemohlo, slzy mu stekali po lícach. [J. Horák] □ k lícu zbraň! (v minulosti) vojenský povel prikazujúci zamieriť pušku na cieľ ◘ fraz. mať líca ako ruža/pivónia/ako vymaľované mať prirodzene červenú farbu tváre svedčiacu o dobrom zdraví; blčia/horia/zapaľujú sa mu líca červená sa, pýri sa; krv mu nabehla do líc prudko očervenel, zapýril sa v dôsledku silného citového rozrušenia (od hanby, hnevu); kvitnú mu líca a) červená sa, pýri sa b) má dobrú, zdravú farbu; mať zbrázdené líca (o staršom človeku) byť zvráskavený; bibl. nastaviť [aj] druhé líce odpustiť určité zlé správanie, zradu a nezatrpknúť, pokúsiť sa znova dôverovať ▷ líčko -ka líčok s. zdrob. i expr.: bacuľaté líčka; Mamin ranný bozk na ružové líčko, otcovo jemné pohladenie. [NaS 2001]; líčisko -ka obyč. pl. líčiská líčisk s. zvel.: mať riadne, veľké líčiská; má líčiská ako balóny
líce2 líca líc s. 1. ▶ tvárová vonkajšia strana nejakého predmetu, pri zdobených predmetoch obsahujúca vzor, kresbu al. ornament; op. opak, rub: obrátiť žolíkovú kartu lícom nahor; podpísať sa na líci zmenky; po ukončení pletenia z líca oboch dielov obstriháme trčiace bavlnky; Cítiť za niečo vďaku a nevyjadriť ju, to je ako namaľovať krásny obraz a zavesiť ho lícom k stene. [InZ 2000] 2. archit., stav. ▶ predná časť stavby: rekonštrukcia vchodu a líca Lietavského hradu ◘ fraz. líce a rub niečoho al. rub a líce niečoho dobré stránky, pozitíva (líce) a zlé stránky, negatíva (rub) niečoho
povrch 1. vonkajšia plocha obaľujúca niečo, vonkajšia strana niečoho • vrch: povrch, vrch látky • líce (op. opak, rub): obrátiť rukáv na líce • zastar. površie • odb. zvršok (povrchová časť niečoho): železničný zvršok • pren. fasáda
2. p. vonkajšok 2
líce1, -a, líc str. časť tváre medzi uchom, okom a ústami: mať okrúhle, bledé, červené l-a; pravé, ľavé l.; l-a ako ruža, ako pivónie, l-a mu horia je veľmi červený; jamky na lícach, l-a mu červenejú, blednú, maľovať si, farbiť si l-a;
pren. bás. celá tvár: Nie vóta naše čítajte, lež naše vrásky v líci. (Jes.);
lícny príd.: l. nerv, l-a žľaza, l-a kosť, l-e svalstvo;
líčko, -a, -čok str. zdrob. expr.
líce2, -a str. vrchná strana predmetov, najmä plochých (op. opak, rub): obrátiť látku na l., l. peniaza, zmenky, šiat
● rub i líce obe stránky, zlá i dobrá;
lícny príd.: l-a strana, plocha
(jedno) líce; (bez) líca; (k) lícu; (vidím) líce; (ó) líce!; (o) líci; (s) lícom;
(tri) líca; (bez) líc; (k) lícam; (vidím) líca; (ó) líca!; (o) lícach; (s) lícami;