Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

líce -a líc s.

1. časť tváre medzi okom, uchom a ústami: červené, plné, opuchnuté l-a; mať jamky na l-ach, priložiť pušku k l-u

2. vrchná, vonkajšia strana predmetov, obyč. plochých, op. rub, opak: látka je na l-i lesklá, obrátiť rukáv na l.

l-a ako ruža, ako pivónia červené; l-a mu horia je rozpálený; l. a rub niečoho kladná i záporná stránka;

lícny, lícový príd.: l-ny nerv, l-á strana;

líčko -a -čok s. zdrob. k 1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
líce ‑a líc s.; lícny, lícový; líčko ‑a ‑čok s.

líce1 líca líc s. ▶ zaoblená párová časť tváre medzi okom, uchom a ústami: pravé, ľavé l.; opuchnuté l.; pekné červené, hladké líca; dotknúť sa rukou líca; nastaviť l. na bozk; štipol ju do líca; pohladiť dievča po líci; mať na líci šošovičku; líca jej pobledli; mať chudé, vpadnuté líca; pobozkať niekoho na obe líca; dávať si púder, červeň na líca; Nespievalo dievča, nemohlo, slzy mu stekali po lícach. [J. Horák]k lícu zbraň! (v minulosti) vojenský povel prikazujúci zamieriť pušku na cieľfraz. mať líca ako ruža/pivónia/ako vymaľované mať prirodzene červenú farbu tváre svedčiacu o dobrom zdraví; blčia/horia/zapaľujú sa mu líca červená sa, pýri sa; krv mu nabehla do líc prudko očervenel, zapýril sa v dôsledku silného citového rozrušenia (od hanby, hnevu); kvitnú mu líca a) červená sa, pýri sa b) má dobrú, zdravú farbu; mať zbrázdené líca (o staršom človeku) byť zvráskavený; bibl. nastaviť [aj] druhé líce odpustiť určité zlé správanie, zradu a nezatrpknúť, pokúsiť sa znova dôverovaťlíčko -ka líčok s. zdrob. i expr.: bacuľaté líčka; Mamin ranný bozk na ružové líčko, otcovo jemné pohladenie. [NaS 2001]; líčisko -ka obyč. pl. líčiská líčisk s. zvel.: mať riadne, veľké líčiská; má líčiská ako balóny


líce2 líca líc s. 1. ▶ tvárová vonkajšia strana nejakého predmetu, pri zdobených predmetoch obsahujúca vzor, kresbu al. ornament; op. opak, rub: obrátiť žolíkovú kartu lícom nahor; podpísať sa na líci zmenky; po ukončení pletenia z líca oboch dielov obstriháme trčiace bavlnky; Cítiť za niečo vďaku a nevyjadriť ju, to je ako namaľovať krásny obraz a zavesiť ho lícom k stene. [InZ 2000]
2. archit., stav. ▶ predná časť stavby: rekonštrukcia vchodu a líca Lietavského hradu
fraz. líce a rub niečoho al. rub a líce niečoho dobré stránky, pozitíva (líce) a zlé stránky, negatíva (rub) niečoho

povrch 1. vonkajšia plocha obaľujúca niečo, vonkajšia strana niečoho • vrch: povrch, vrch látkylíce (op. opak, rub): obrátiť rukáv na lícezastar. površieodb. zvršok (povrchová časť niečoho): železničný zvršokpren. fasáda

2. p. vonkajšok 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

líce1, -a, líc str. časť tváre medzi uchom, okom a ústami: mať okrúhle, bledé, červené l-a; pravé, ľavé l.; l-a ako ruža, ako pivónie, l-a mu horia je veľmi červený; jamky na lícach, l-a mu červenejú, blednú, maľovať si, farbiť si l-a;

pren. bás. celá tvár: Nie vóta naše čítajte, lež naše vrásky v líci. (Jes.);

lícny príd.: l. nerv, l-a žľaza, l-a kosť, l-e svalstvo;

líčko, -a, -čok str. zdrob. expr.


líce2, -a str. vrchná strana predmetov, najmä plochých (op. opak, rub): obrátiť látku na l., l. peniaza, zmenky, šiat

rub i líce obe stránky, zlá i dobrá;

lícny príd.: l-a strana, plocha

Morfologický analyzátor

líce podstatné meno, stredný rod

(jedno) líce; (bez) líca; (k) lícu; (vidím) líce; (o) líci; (s) lícom;

(tri) líca; (bez) líc; (k) lícam; (vidím) líca; (o) lícach; (s) lícami;

L'íce_1 L'íce L'íce_2 L'íce
líce
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) líce zem, otočila hlavou tak, že moje líce sa dotýkalo hladkej drevenej
G (bez) líca podvedome sa končekmi prstov dotkla líca . Od facky jej opuchlo. Púder
D (k) lícu čeká...“ Primáš si priložil k lícu husle, jemne prešiel slákom po
A (vidím) líce keď jej vtisla posledný bozk na líce . Potom sa obrátila k Ondrejovi
L (o) líci všetko jasné. Pohladila ma po líci a povedala: „Ela, ty nevieš o
I (s) lícom maľby. Mladá dievčina sa dotýka lícom vejára a díva sa doprava; buď
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) líca a že mi ju zaručíš. Poslíčkove líca sa nápadne sfarbili do červena,
G (bez) líc vydýchla si, narovnala sa, do líc jej vošla farba živej zdravej
D (k) lícam páliť. Okamžite si ich priložil k lícam a celý postup opakoval znova a
A (vidím) líca sliepkam, alebo narážka na červené líca . Tak či onak sa nad tým nestačila
L (o) lícach maturant, ešte vždy s rumencom na lícach . Mal asi takú pleť. Čakal som,
I (s) lícami ako taniere a s načervenanými lícami . Tomu dievčaťu zrejme treba

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor