líce1, -a, líc str. časť tváre medzi uchom, okom a ústami: mať okrúhle, bledé, červené l-a; pravé, ľavé l.; l-a ako ruža, ako pivónie, l-a mu horia je veľmi červený; jamky na lícach, l-a mu červenejú, blednú, maľovať si, farbiť si l-a;
pren. bás. celá tvár: Nie vóta naše čítajte, lež naše vrásky v líci. (Jes.);
lícny príd.: l. nerv, l-a žľaza, l-a kosť, l-e svalstvo;
líčko, -a, -čok str. zdrob. expr.
líce2, -a str. vrchná strana predmetov, najmä plochých (op. opak, rub): obrátiť látku na l., l. peniaza, zmenky, šiat
● rub i líce obe stránky, zlá i dobrá;
lícny príd.: l-a strana, plocha