Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

líce -a líc s.

1. časť tváre medzi okom, uchom a ústami: červené, plné, opuchnuté l-a; mať jamky na l-ach, priložiť pušku k l-u

2. vrchná, vonkajšia strana predmetov, obyč. plochých, op. rub, opak: látka je na l-i lesklá, obrátiť rukáv na l.

l-a ako ruža, ako pivónia červené; l-a mu horia je rozpálený; l. a rub niečoho kladná i záporná stránka;

lícny, lícový príd.: l-ny nerv, l-á strana;

líčko -a -čok s. zdrob. k 1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
líce ‑a líc s.; lícny, lícový; líčko ‑a ‑čok s.

líce líca líc s.

líce1 líca líc s. ▶ zaoblená párová časť tváre medzi okom, uchom a ústami: pravé, ľavé l.; opuchnuté l.; pekné červené, hladké líca; dotknúť sa rukou líca; nastaviť l. na bozk; štipol ju do líca; pohladiť dievča po líci; mať na líci šošovičku; líca jej pobledli; mať chudé, vpadnuté líca; pobozkať niekoho na obe líca; dávať si púder, červeň na líca; Nespievalo dievča, nemohlo, slzy mu stekali po lícach. [J. Horák]k lícu zbraň! (v minulosti) vojenský povel prikazujúci zamieriť pušku na cieľfraz. mať líca ako ruža/pivónia/ako vymaľované mať prirodzene červenú farbu tváre svedčiacu o dobrom zdraví; blčia/horia/zapaľujú sa mu líca červená sa, pýri sa; krv mu nabehla do líc prudko očervenel, zapýril sa v dôsledku silného citového rozrušenia (od hanby, hnevu); kvitnú mu líca a) červená sa, pýri sa b) má dobrú, zdravú farbu; mať zbrázdené líca (o staršom človeku) byť zvráskavený; bibl. nastaviť [aj] druhé líce odpustiť určité zlé správanie, zradu a nezatrpknúť, pokúsiť sa znova dôverovaťlíčko -ka líčok s. zdrob. i expr.: bacuľaté líčka; Mamin ranný bozk na ružové líčko, otcovo jemné pohladenie. [NaS 2001]; líčisko -ka obyč. pl. líčiská líčisk s. zvel.: mať riadne, veľké líčiská; má líčiská ako balóny


líce2 líca líc s. 1. ▶ tvárová vonkajšia strana nejakého predmetu, pri zdobených predmetoch obsahujúca vzor, kresbu al. ornament; op. opak, rub: obrátiť žolíkovú kartu lícom nahor; podpísať sa na líci zmenky; po ukončení pletenia z líca oboch dielov obstriháme trčiace bavlnky; Cítiť za niečo vďaku a nevyjadriť ju, to je ako namaľovať krásny obraz a zavesiť ho lícom k stene. [InZ 2000]
2. archit., stav. ▶ predná časť stavby: rekonštrukcia vchodu a líca Lietavského hradu
fraz. líce a rub niečoho al. rub a líce niečoho dobré stránky, pozitíva (líce) a zlé stránky, negatíva (rub) niečoho

-ce/666750±783 7.87: substantíva s. N+A sg. 42035→41868±51 srdce/29234 plece/6203 ce/2684 vajce/1807 vrece/1503 slnce/302 citoslovce/107 brdce/8 (8/20)

povrch 1. vonkajšia plocha obaľujúca niečo, vonkajšia strana niečoho • vrch: povrch, vrch látkylíce (op. opak, rub): obrátiť rukáv na lícezastar. površieodb. zvršok (povrchová časť niečoho): železničný zvršokpren. fasáda

2. p. vonkajšok 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

líce1, -a, líc str. časť tváre medzi uchom, okom a ústami: mať okrúhle, bledé, červené l-a; pravé, ľavé l.; l-a ako ruža, ako pivónie, l-a mu horia je veľmi červený; jamky na lícach, l-a mu červenejú, blednú, maľovať si, farbiť si l-a;

pren. bás. celá tvár: Nie vóta naše čítajte, lež naše vrásky v líci. (Jes.);

lícny príd.: l. nerv, l-a žľaza, l-a kosť, l-e svalstvo;

líčko, -a, -čok str. zdrob. expr.


líce2, -a str. vrchná strana predmetov, najmä plochých (op. opak, rub): obrátiť látku na l., l. peniaza, zmenky, šiat

rub i líce obe stránky, zlá i dobrá;

lícny príd.: l-a strana, plocha

líce i líco s.
1. csl časť tváre medzi okom, uchom a ústami: Na lícu se mu višmaril príšť (Revúca); Líco mu opuchlo (Detva ZVO); Tá má piekné červené líca (Jablonové MAL); Tag mu jednu pleskél, hned mu líco opuchlo (Brezová p. Brad. MYJ)
F. hora mi ľica (Dl. Lúka BAR) - som rozpálený; červene ľica jag oheň (Dl. Lúka BAR), šervenia lícá ani paripa (Mníšany REV) - o rozpálenej tvári; líca ako jabočká (Cinobaňa LUČ) - okrúhle; lícá jako ruža (Bošáca TRČ) - červené; lícá jako vahani (Bošáca TRČ) - veľké; haňbi śe, ja_kebi mu ľica vicinal (Dl. Lúka BAR) - od ostychu, hanby sa až pýri; to šicko na mojo ľico (Haniska PRE) - hanbím sa za to
2. vrchná al. vonkajšia strana predmetov: Natúrbarka sa robela po ľíci (Pukanec LVI); Ve_ti si si kamžu tam lícom oblekla (Kameňany REV); Každá vedz má líco a opak (Bánovce n. Bebr.); Na líco uš túto suknu nemóžeš nosit, len na ponášku hu znos (Myjava); Na ľico položime (plátno) vecej ras (Kam. Poruba VRN); líčenko s. zdrob. expr. k 1: líčenko (Bošáca TRČ, Koniarovce TOP); líčisko s. zvel. expr. k 1: Také má té ľíčiská tučné na prasknuťia (Ležiachov MAR)
F. líciská ani na masle vipraženia (Revúca) - rozpálené


líco p. líce


líčenko p. líce


líčisko p. líce

líce [-e, -o] s
1. tvár al. časť tváre medzi okom, uchom a ústami: potom sme widely na Gurikowy Czertowy krw, na liczy bol posskrabany (LACLAVÁ 1596); dala (jej) polyčok, co sme y okom wydely, až gey wssecko lyce čerwene bylo (S. ĽUPČA 1613); na tele y na dussj (ma) trescze, tak abich licze boziho nikdi widietj a vhlidatj nemohla (BARDEJOV 1664); tvé lyitzo hlyedaju (Bože) (DŽ 1752) tvoju tvár, teba;
x. pren puga: zadkowé častki, lica (KS 1763) polovice zadku ľudského tela
F. nebe gasne, panske lyce, welmi se promenj brzce (Se 18. st) panská priazeň je nestála
2. sánka, čeľusť zvierat: kun, který má weliké ljcá a kratke hrdlo, ten se ňerad dáwa zubadliť (PL 1787); lícny príd k 1: maxillaris: ljcny (KS 1763); líčko dem expr k 1: líčko tvé červené (ASL 1603-04); padajú slzy po bielem líčku (AD 18. st)


lícny p. líce


líčko p. líce

L'íce_1 L'íce L'íce_2 L'íce
líce
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) líce zem, otočila hlavou tak, že moje líce sa dotýkalo hladkej drevenej
G (bez) líca podvedome sa končekmi prstov dotkla líca . Od facky jej opuchlo. Púder
D (k) lícu čeká...“ Primáš si priložil k lícu husle, jemne prešiel slákom po
A (vidím) líce keď jej vtisla posledný bozk na líce . Potom sa obrátila k Ondrejovi
L (o) líci všetko jasné. Pohladila ma po líci a povedala: „Ela, ty nevieš o
I (s) lícom maľby. Mladá dievčina sa dotýka lícom vejára a díva sa doprava; buď
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) líca a že mi ju zaručíš. Poslíčkove líca sa nápadne sfarbili do červena,
G (bez) líc vydýchla si, narovnala sa, do líc jej vošla farba živej zdravej
D (k) lícam páliť. Okamžite si ich priložil k lícam a celý postup opakoval znova a
A (vidím) líca sliepkam, alebo narážka na červené líca . Tak či onak sa nad tým nestačila
L (o) lícach maturant, ešte vždy s rumencom na lícach . Mal asi takú pleť. Čakal som,
I (s) lícami ako taniere a s načervenanými lícami . Tomu dievčaťu zrejme treba

Zvukové nahrávky niektorých slov

a bozkala na líca et la baisa sur les joues
jej líca a oči son teint et ses yeux
lícach mi stekal pot sueur coulait sur mes joues
pery na ružové líce ses lèvres sur la joue rosée
pobozkala na obe líca embrasser sur les deux joues
pobozkal na obe líca embrassa sur les deux joues
pokojne, ale jej líca calme, mais son teint
sa poškrabal na líci se gratta la joue
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu