líška -y -šok ž.
1. psovitá šelma s jemnou kožušinou a huňatým chvostom, zool. Vulpes;
pren. expr. falošný, prešibaný človek: stará l.
2. kožušina z nej: polárna, strieborná l.
● falošný ako l. prefíkaný; každá líška svoj chvost chváli ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba;
lišací, líščí príd.: l. chvost, l-ie mláďa, l. kožuch;
líštička -y -čiek ž. zdrob.
líška -ky líšok ž.
líška -ky líšok ž. 1. ▶ stredne veľká divožijúca šelma z čeľade psovitých s hnedoryšavou al. striebrosivou srsťou a mohutným chvostom, obývajúca rôznorodé prostredie, často lovená pre jemnú kožušinu: hrdzavá l.; lov na líšku; chytať líšky do klepcov; zlikvidovať besnú líšku; útoky líšok na labute; líškami vyplienené vtáčie hniezda; vakcinácia líšok proti besnote; Hajnalka vycítila zisk a peniaze, ako chrt zacíti pach líšky. [H. Zelinová] □ zool. líška obyčajná Vulpes vulpes; líška polárna Alopex lagopus žije v polárnych oblastiach a jej zimná srsť je čisto biela 2. hovor. ▶ vypracovaná koža so srsťou z tohto zvieraťa, líščia kožušina; výrobok z nej: kúpiť si pravú líšku; okolo krku mala striebornú líšku 3. expr. ▶ kto sa vie vynájsť v každej situácii, obratne využívajúc úskoky a ľsti vo svoj prospech, prešibanec, prefíkanec; syn. lišiak: veľká l.; dedo bol stará l.; Krčmár bol jednak húžva a jednak líška podšitá, vybitá. [K. Horák] ◘ fraz. prefíkaný ako líška (o človeku) veľmi prešibaný ľstivý, úskočný; urobiť poriadok ako líška v kuríne celkom niečo zničiť, vyplieniť; líšku líškou honiť ísť na fígeľ fígľom; prešibaná/falošná líška ľstivý, úskočný človek; tam, kde líšky dávajú dobrú noc ďaleko od ľudských obydlí, niekde na samote ◘ parem. každá líška svoj chvost chváli ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba ▷ líštička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: l. kmotrička (v rozprávkach); Stála tam malá hrdzavá líštička. [J. Blažková]; líštisko -ka -tisk s., v sg. N a A i ž. zvel.: l. nepodarené; bola to riadna l.
líška p. prefíkanec
prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanec • vybíjanec • výmyselník • líška • lišiak • potmehúd • hovor. expr.: fifik • fifík • fiškus • fiškál • figliar • migľanc • migrifič • pejor.: podnikavec • špekulant • prospechár • ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • obyč. pejor. chytrák • hovor. pejor.: vypočítavec • šikovník
p. aj ziskuchtivec
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
líška, -y, -šok ž.
1. psovitá šelma s dlhým huňatým chvostom: falošný, ľstivý ako l.; zool. l. obyčajná (Vulpes vulpes);
pren. expr. prefíkaný, ľstivý, prešibaný človek, lišiak, figliar, huncút: falošná, vybitá, stará l.
● Každá líška svoj chvost chváli (prísl.) každý vyzdvihuje seba, svoju prácu, vec a pod.;
2. kožušina z líšky: červená, polárna (modrá), strieborná l.;
lišací i líščí, -ia, -ie príd. k 1: l. chvost, l. brloh, l-ia diera, l-ia bunda, l-ia koža, l-ia stopa;
líškový príd. k 2: l. rukávnik;
líštička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: lištička-kmotrička (v rozprávkach)
líška1 ž. (liška) 1. csl psovitá šelma s jemnou kožušinou a huňatým chvostom, zool. líška obyčajná (Vulpes vulpes): Ces pravé poluňňie prišla líška z hori a uchiťila nán sliepku (Návojovce TOP); Líški potrebujú piéščité brehi, abi si v nich spravili dekunki (Trakovice HLO); To ľiški teho zajaca skantriľi (Dl. Lúka BAR); liška (Štefanov SEN) F. je falošní ako ľíška (Žaškov DK), hamišní ako liška (Rochovce ROŽ), to je človeg ľíška (Necpaly MAR) - falošný, prešibaný človek; prvá žena ako pes, druhá ako líška, treťa̋ ako miš (Jasenová DK) - prvá žena je verná, druhá prefíkaná a tretia chce často zmiznúť z domu; každá líška svoj chvost chváli (Bobrovec LM) - ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba; bívá tan, dze si liški dobrú nodz dávajú (Bošáca TRČ) - na odľahlom mieste 2. kožušina z líšky: Ja̋ si kúpím striabrnú lišku (Kameňany REV) 3. ovca a. ryšavej farby: liška (Mur. Dl. Lúka REV) b. bielej farby s červeným sfarbením na hlave (okolo očí al. pysku): Zavrát tú líšku, nek sä nestratí ouca̋m (Hubová RUŽ); líšočka ž. zdrob. expr. k 1: Dzeci še bavia do raju ľišečki (Smižany SNV); Chodzila ľišečka po ploce (Dl. Lúka BAR)
líška2 ž. (ľiška) oblúk na pluhových kolieskach, pomocou ktorého sa reguluje šírka brázdy: ľíška (Kláštor p. Zniev. MAR, Sielnica ZVO, Čierny Balog BRE, Polichno LUČ); ľiška (Kaľamenová MAR)
líšočka p. líška1
líška ž 1. psovitá šelma s jemnou kožušinou a huňatým chvostom zool líška obyčajná Vulpes vulpes: gsu trzy miesta in Saxonia, kdezto gest zwierzom pokoy vdielan s kralowsku kletbu: na nedwiedich, wlcziech a lisskach (ŽK 1473); vulpes: lisska (VTL 1679); dobre gest na wlkow, lisky a zagace polowat (PR 18. st); pren expr ľstivý, prefíkaný človek: mnozy gsu lstiwe a podwodne lissky, ktery w ustech med, ale na srdcy ged magy (COB 17. st) F. Melanchton prez celi žiwot swug gen se klatyl, lechkomyslnjm byl, točjl se gako lysska, sem y tam ocasem krutyl (PP 1734); bol nestály lisska swug oczas wdycky chwalj negwic (BV 1652) samochvála smrdí; gak wlk owcu a lysska lest, tak žena hleda marnu čest (Se 18. st); vetuosa culpes haud facile capitur laqneo: stará lisska težce se vsstwati dá; každá lisska swug ocas chwálj, lisska po ocasu se poznáwa (PD 18. st) 2. kožušina z líšky: menteka poczyta lysskamy (PARÍŽOVCE 1564 E); mentek z bilu lissku (LEVOČA 1771); -ový, líščací, líščí [-šč-, -šť-] príd k 1: kozuch lyssty kytaykowy (PARÍŽOVCE 1564 E); lissčie pljca (RT 17. st); lišči maso (RN 17.-18. st); par podbrussjek lýsskowých pekných (KRUPINA 1721); lissčj sadlo (TT 1745); zawesíc gím (odsúdencom) na krki ňekolik lissčacích chwostuw, (ich) po mesťe woďili (BR 1785); liščace gámi (BN 1790); x. pren vulpio: chytrák, podwoďnjk, lysscég prirozenosti člowek; vulpinatris: lysskowy, podwoďny (KS 1763) falošný L. l. ocas bot psiarka lúčna Alopecurus pratensís: lissčj ocas (KrN 1795) P. tpn Lista yama (pri Bzovíku 1471); líštička [-št-, -šč-] ž dem expr k 1: vulpecula: lyssčička (KS 1763); ty diable, twá sila neny wetssy w nesmjrnem welbludu, gak w male lisstičke (VP 1764)