Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

líce -a líc s.

1. časť tváre medzi okom, uchom a ústami: červené, plné, opuchnuté l-a; mať jamky na l-ach, priložiť pušku k l-u

2. vrchná, vonkajšia strana predmetov, obyč. plochých, op. rub, opak: látka je na l-i lesklá, obrátiť rukáv na l.

● l-a ako ruža, ako pivónia červené; l-a mu horia je rozpálený; l. a rub niečoho kladná i záporná stránka;

lícny, lícový príd.: l-ny nerv, l-á strana;

líčko -a -čok s. zdrob. k 1

líce¹ líca líc s. ▶ zaoblená párová časť tváre medzi okom, uchom a ústami: pravé, ľavé l.; opuchnuté l.; pekné červené, hladké líca; dotknúť sa rukou líca; nastaviť l. na bozk; štipol ju do líca; pohladiť dievča po líci; mať na líci šošovičku; líca jej pobledli; mať chudé, vpadnuté líca; pobozkať niekoho na obe líca; dávať si púder, červeň na líca; Nespievalo dievča, nemohlo, slzy mu stekali po lícach. [J. Horák] □ k lícu zbraň! (v minulosti) vojenský povel prikazujúci zamieriť pušku na cieľ ◘ fraz. mať líca ako ruža/pivónia/ako vymaľované mať prirodzene červenú farbu tváre svedčiacu o dobrom zdraví; blčia/horia/zapaľujú sa mu líca červená sa, pýri sa; krv mu nabehla do líc prudko očervenel, zapýril sa v dôsledku silného citového rozrušenia (od hanby, hnevu); kvitnú mu líca a) červená sa, pýri sa b) má dobrú, zdravú farbu; mať zbrázdené líca (o staršom človeku) byť zvráskavený; bibl. nastaviť [aj] druhé líce odpustiť určité zlé správanie, zradu a nezatrpknúť, pokúsiť sa znova dôverovať ▷ líčko -ka líčok s. zdrob. i expr.: bacuľaté líčka; Mamin ranný bozk na ružové líčko, otcovo jemné pohladenie. [NaS 2001]; líčisko -ka obyč. pl. líčiská líčisk s. zvel.: mať riadne, veľké líčiská; má líčiská ako balóny

líce¹, -a, líc str. časť tváre medzi uchom, okom a ústami: mať okrúhle, bledé, červené l-a; pravé, ľavé l.; l-a ako ruža, ako pivónie, l-a mu horia je veľmi červený; jamky na lícach, l-a mu červenejú, blednú, maľovať si, farbiť si l-a;

pren. bás. celá tvár: Nie vóta naše čítajte, lež naše vrásky v líci. (Jes.);

lícny príd.: l. nerv, l-a žľaza, l-a kosť, l-e svalstvo;

líčko, -a, -čok str. zdrob. expr.

líčko p. líce

(jedno) líčko; (bez) líčka; (k) líčku; (vidím) líčko; (ó) líčko!; (o) líčku; (s) líčkom;

(dve) líčka; (bez) líčok; (k) líčkam; (vidím) líčka; (ó) líčka!; (o) líčkach; (s) líčkami;