líčiť -i nedok.
1. natierať farbou, vápnom, bieliť (obyč. steny): l. izbu
2. farbiť, maskovať účinkujúcich (v divadle ap.): l. hercov, l. sa pred vystúpením
3. zastar. opisovať: l. dojmy
líčenie -nia -ní s. ▶ použitie dekoratívnej kozmetiky; úprava tváre al. jednotlivých častí tváre mejkapom a líčidlami: bežné denné, večerné, plesové l.; jemnejšie, výraznejšie l.; nahé l. nenápadné, avšak zvýrazňujúce zaujímavé črty tváre; l. má pôsobiť prirodzene; vyskúšať viaceré štýly líčenia; používať rôzne malé triky v líčení; časopis o módnych trendoch v líčeniach ▷ ↗ i líčiť
líčiť -či -čia líč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (čo) ▶ pomocou štetky al. valčeka nanášať vápno al. farbu na steny al. na nejaký predmet; povrchovo upravovať objekt natieraním vápna al. farby, bieliť: l. steny, plafón, všetky priestory budovy; l. kmene ovocných stromov vápnom na ochranu proti škodcom; domec bol zvonka líčený prvýkrát od dostavania; Znovu sme museli líčiť zafŕkané steny. [D. Dušek] 2. (koho; (komu) čo) ▶ nanášať na jednotlivé časti tváre dekoratívne kozmetické prípravky, líčidlá: l. modelku; l. si viečka, mihalnice; pleť líčime až po ošetrení; nevestu líčila profesionálna vizážistka; líčením možno korigovať menšie chybičky krásy 3. (koho) ▶ (v dramatickom umení) upravovať vzhľad umelca pred vystúpením na scénu al. pred filmovaním tak, aby vystihoval hranú postavu, maskovať: l. herca, míma, klauna; hlavnú predstaviteľku líčili maskérky celé dve hodiny 4. ((komu) čo) ▶ podrobne, obyč. subjektívne opisovať niečo, čo sa udialo: l. prvé dojmy zo školy; deti s nadšením líčia prázdninové zážitky; starký nám líčil príbehy zo svojho detstva; svedkyňa líčila incident do najmenších detailov; otvára sa nám absurdne líčený vnútorný svet filmovej postavy ▷ dok. k 1 – 3 ↗ nalíčiť, k 4 ↗ vylíčiť
líčiť sa -či sa -čia sa líč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. ▶ nanášať si na jednotlivé časti tváre dekoratívne kozmetické prípravky, líčidlá, maľovať sa: pravidelne, denne sa l.; l. sa do práce, na ples; l. sa pred veľkým zrkadlom; niektoré ženy sa líčia jemne, iné dosť výstredne; líčenie sa na verejnosti nie je z hľadiska bontónu prípustné; Keď som bola doma s dieťaťom, vôbec som sa nelíčila. [VNK 2006] ▷ dok. ↗ nalíčiť sa
nalíčiť -či -čia nalíč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo) ▶ pomocou štetky al. valčeka natrieť vápnom al. (bielou) farbou, nabieliť: n. komoru, špajzu, celý dom; najprv nalíčil strop, potom steny; Miestnosť bola vidná, na bielo nalíčená, s vyumývanými oblokmi. [H. Zelinová] 2. (koho, čo; čo komu (čím)) ▶ naniesť na jednotlivé časti tváre líčidlá; urobiť niekomu mejkap; syn. namaľovať, nafarbiť: n. hercov, účinkujúcich pred vystúpením namaskovať; n. modelku; pekne a vhodne n. tvár je umenie; nalíčila si ústa jemným rúžom; najskôr mi nalíčila oči, potom pery a líca; nevesta bola pekne nalíčená a učesaná; postava čerta mala tvár nalíčenú sadzami; dôležité je nielen nalíčenie očí, ale aj ich odlíčenie ▷ nedok. ↗ líčiť
nalíčiť sa -či sa -čia sa nalíč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čený -čenie sa dok. ▶ naniesť si na tvár líčidlá; urobiť si mejkap; syn. namaľovať sa, nafarbiť sa: herec sa pred vystúpením musí n. namaskovať; umením je n. sa prirodzene a vkusne; chodila pekne, výstredne nalíčená; nikdy nevyšla na ulicu bez toho, aby sa nenalíčila; Keď sa ráno nalíčim, na obed už nie je po líčení ani stopy. [BŽ 2007] ▷ nedok. ↗ líčiť sa
farbiť natierať farbou, dávať na niečo farbu • sfarbovať • hovor. expr. štrajchať: farbí, sfarbuje, štrajchá steny, vajíčka veselými farbami • maľovať (časti ľudského tela): farbí, maľuje si líca, nechty • líčiť • hovor. šminkovať (maskovať v divadle a pod.): líči, šminkuje hercov pred vystúpením v televízii
líčiť 1. natierať farbou, vápnom • maľovať: líčili, maľovali kuchyňu olejovými farbami • bieliť (obyč. nabielo): bieliť celý dom
2. p. maľovať 2 3. porov. opísať
maľovať 1. zobrazovať niečo pomocou farieb • kresliť: maľovať, kresliť jesennú krajinu • hovor. štrajchať (nedbanlivo maľovať, obyč. rovné čiary): štrajchal štetcom po papieri • hovor. expr. machliť (škaredo, neúhľadne maľovať): machlil nový nepodarok
2. farbami ozdobovať (obyč. tvár) • farbiť: ženy sa rady maľujú; výrazne si farbila oči • hovor. šminkovať: šminkovala sa pred zrkadlom • hovor. expr. machliť (nevkusne maľovať): machlila si oči krikľavými farbami • líčiť • maskovať (maľovaním vytvárať nový vzhľad, obyč. v divadle): maskér líčil, maskoval hercov
3. p. líčiť 1 4. p. písať 1 5. p. biť 2
líčiť1, -i, -ia nedok. (čo) opisovať udalosti (živo, zaujímavo, pútavo, s citovým zaujatím): l. udalosti, deje, príbehy, dojmy, l. minulosť, prítomnosť, l. detaily;
dok. vylíčiť
líčiť2, -i, -ia nedok.
1. kraj. (čo i bezpredm.) bieliť, natierať farbou, napr. steny: l. dom; Maže, líči, aby dom bol čistý proti zime. (Kuk.)
2. (koho) v dramatickom umení maľovať, maskovať účinkujúceho pred vystúpením na scéne, v televízii, pri filmovaní: l. herca;
3. (čo) maľovať, farbiť si tvár, líca: devy, ženy si líčia pery, nechty, tvár; Líca jej horia; bolo veru škoda líčiť ich na červeno. (Tim.);
dok. nalíčiť
|| líčiť sa maľovať sa, farbiť sa: A či vieš, že keby som sa líčila, mohlo by sa mi to stať, čo Arabele? (Vans.);
dok. nalíčiť sa