lénny -na -ne príd. hist., práv. ▶ (najmä v stredoveku) súvisiaci s lénom, pôdou al. iným majetkom, ktorý dával feudál lénnikovi (obyč. šľachticovi al. cirkevnému hodnostárovi) do užívania za určitých podmienok: l. systém, vzťah; lénni páni; lénne pozemky, panstvá, hrady; lénne právo, územie; zložiť lénnu prísahu; Cudzincov si knieža pripútalo udelením lénnych majetkov. [Slovensko I]