lávka -y -vok ž. nízky drevený mostík cez potok, jarok ap., lavička
lávka -ky lávok ž.
lávka -ky lávok ž. 1. ▶ jednoduchý úzky mostík zhotovený z hrubšej dosky, príp. z viacerých dosiek al. trámov, umožňujúci prechod ponad vodu a pod., lavica, lavička; oddelená časť veľkého dopravného mosta; nadchod: drevená l. cez potok; cyklistická, pešia l. mosta; mimoúrovňová l.; lávky pre peších; ísť, prejsť cez lávku; vybudovať lávku ponad železničnú trať; voda prevrátila lávku □ tech. káblová lávka oceľová konštrukcia slúžiaca na uloženie al. uchytenie káblov; výdajná lávka technológia zabezpečujúca expedíciu tekutých palív do autocisterien 2. ban. ▶ vymedzená časť mocného ložiska al. sloja zámerne deleného na vrstvy, lavica; horná vrstva: ťažobná l.; určiť výšku lávky; zobraziť pôdorys lávok; vytvoria novú lávku ťažobného bloku ◘ fraz. hovor. previesť niekoho cez lávku oklamať niekoho
lavica 1. dlhšie obdĺžnikové sedadlo • lavička: sedieť na lavici, lavičke
2. úzky mostík cez potok a pod. • lávka • lavička: lavica, lávka cez potok sa prevrátila
lávka p. lavica 2
lávka, -y, -vok ž.
1. lavica: Starý Horoň sedel na lávke pri peci. (Jil.)
2. nízky drevený mostík cez potok, rieku, cez jarok, lavička: Vtedy spojoval obe mestá drevený most, možno i dajaké lávky a prievozy. (Vans.) Prešla po drevenej lávke cez rieku. (Zgur.)
● hovor. previesť dakoho cez l-u oklamať
lávka ž. 1. zsl, vsl sedadlo slúžiace na sedenie pre viac osôb al. na ležanie, lavica: Takú lafku sme mieli v záhrace (Vieska SKA); Už ňižd ňerobí, ľen seďí pret chalupu na láuke (Dunajov KNM); F hiži zme maľi na pretku jednu posceľ a na zatku f kuciku druhu posceľ a lafki dva a stol f kuciku (Kokšov-Bakša KOŠ) F. ja mam vecej pod lafku jag ona f kasce (Spiš. Štvrtok LVO) - som bohatšia, lepšie hospodárim; pśidz jak pes pod lafku (Dl. Lúka BAR) - živoriť, byť zaznávaný 2. písací a pracovný stôl žiaka v škole: Posadzil me učiteľ do peršej lafki (Brezina TRB) 3. sor, zsl, vsl úzky mostík cez potok: No a do naz bolo bez vodu a bola do naz lavička, no taka lafka (Slanica NÁM); Tam pod Várdombem, čo je tá lafka, taďe chodzívali chlapci do Vajnor na robotu (Bernolákovo BRA); V humie máme pres kanál u̯afku (Kúty SKA); Cez búrku láfku zala voda (Čičmany ŽIL); Prez jarek śe chodzi po lafce (Dl. Lúka BAR) L. obecná láuka (Bošáca TRČ) - o kt. sa stará obec; hombaca lafka (Smižany SNV) - visutý most 4. lavica ako pracovné zariadenie (napr. u hrnčiarov): Potom sa to dalo na jednu lafku dlhú tri metre a sa to vimiesilo, ta hľina (Trstená); Priňez lafku na jarek, bo budzeme čuchac pokrofce (Torysa SAB)
lávka ž 1. lavica, lavička na sedenie: desky na krczmu na okenycze a na lawky (TRENČÍN 1652); kdy sem sedely na lawce (BARDEJOV 1653) 2. úzky drevený mostík pre peších, lavička: issel na lawku a od lawky hore garkem (CHTELNICA 1765); na tom potoku welice dlhoka a auska lawka (TRENČÍN 1780); voda lávku vzala, už k nám nechodívaš (PV 18. st); lávočka [-eč-] dem k 2: ponticulus: mostek, lawečka, malá láwka (KS 1763); sskoda teg lawecžky, cžo po wode gissla, cžo po neg biwala ma radostna cesta (KS 1763)