láva -y láv ž. žeravá tekutá magma vyvrhovaná pri sopečnej činnosti: stuhnutá l.;
lávový príd.: l-é polia
láva lávy láv ž.
láva lávy láv ž. ⟨tal.⟩ ▶ žeravá magma vyvrhovaná z krátera činnej sopky na zemský povrch: horúca, ohnivá l.; tekuté, stuhnuté prúdy lávy; rýchlo tečúca l.; vulkán chrlí obrovské množstvo lávy; Tu zrazu výstrel ako z dela a do výšky niekoľko desiatok metrov lietajú kamene a láva. [InZ 2000]; pren. By duša soptila jak Fudžijama, / by kypela z nej stále láva samá. [J. Smrek] veľká sila, oduševnenie
láva -y ž. ‹t› geol. magma, ktorá sa pri sopečných erupciách dostáva na zemský povrch;
lávový príd.: geol. l-á erózia; l. prúd; l-é koryto; l. príkrov; l-é jaskyne vznikajúce v prúdoch lávy a príkrovoch, ktorých povrch rýchlo tuhne
láva, -y ž. tekutá žeravá hmota sopečného pôvodu: vyvretá l.; pren. životná l., l. oduševnenia prekypujúca, mimoriadna sila;