látať -ta/-ce -tajú/-cu -tajúc/-cuc nedok. hovor.
1. plátať: l. košeľu; l. diery i fraz. núdzovo si vypomáhať
2. expr. biť, ťať: l. nezbedníka remeňom
látanie -nia s. 1. ▶ spôsob opravy poškodených, obyč. deravých vecí; čo je určené na zašívanie al. zakrývanie dier záplatami, plátanie: hrubé, skryté l.; mať veľa látania; zdvihla hlavu od látania; šijací stroj s programom na l. 2. publ. ▶ núdzové, dočasné riešenie, prechodná a nedostatočná náprava nedostatkov: krátkodobé l. v rozpočte; politika látania; Pôjde len o také látanie, peňazí je málo, - skonštatoval starosta. [Sme 1998] ▷ ↗ i látať
látať1 láta/láce látajú/lácu látaj/lác! látal látajúc/lácuc látajúci látaný látanie nedok. 1. hovor. (čo) ▶ dávať, prišívať záplaty na niečo; šitím al. inou technikou zakrývať trhliny, plátať, sceľovať: l. košeľu, ponožky, plachtu; l. diery ↗ i fraz.; l. zhrdzavenú karosériu; Nechcelo sa mu pichať hrubou ihlou do zle vyrobeného súkna a látať sedliakom zasmolené kabanice. [V. Mináč]; Všade sa cesty len látajú. [RH 2007]; pren. l. pacienta zošívať mu rany; pren. iron. Opravoval deravú strechu, ktorú im domová správa látala sľubmi už päť rokov. [J. Blažková] darmo sľubovala 2. publ. (čo) ▶ núdzovo, dočasne niečo riešiť; nedokonale al. nedostatočne naprávať chyby, nedostatky: l. rozpočet; l. výrobu; lekárne látali dlhy; l. vzťahy v rodine; l. funkciu posudkového lekára; l. dôsledky politických rozhodnutí; práca sa nedá večne l. po večeroch doháňať ◘ fraz. hovor. látať diery pomáhať si núdzovými riešeniami (v situácii, keď sa problémy objavujú súčasne al. vzápätí za sebou) ◘ parem. lepšie svoje látať, ako cudzie chvátať radšej žiť skromne, ako brať cudzie, ako kradnúť ▷ dok. ↗ zalátať, zlátať
látať2 láta/láce látajú/lácu látaj/lác! látal látajúc/lácuc látajúci látaný látanie nedok. expr. (koho, čo (čím)) ▶ telesne trestať, veľmi biť; syn. drať, ťať: nemilosrdne láta synov remeňom; chlapec látal neposlušného psa ▷ dok. ↗ vylátať
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
látať 1. p. plátať, zašívať 1 2. p. biť 2
obšívať 1. šitím dookola robiť obrubu na niečom • obrubovať • ovrubovať: obšíva, obrubuje gombíkové dierky • lemovať: rukávy lemuje kožou • obhačkúvať (pomocou háčika): obhačkúva prikrývku • zaobšívať: zaobšíva sukňu stuhou
2. šitím opravovať (šaty, výrobky z plátna a pod.) • zašívať: stále má čo na deti obšívať, zašívať • plátať • látať • hovor. fľakovať (pomocou záplat): pláta, láta mu roztrhnuté nohavice; fľakuje vrece • expr. vrbcovať: od rána do večera čosi vrbcuje • expr. kŕpať (povrchne obšívať)
3. p. biť 2
plátať šitím al. záplatami odstraňovať diery v textile • látať: plátať, látať nohavice, deravé vrece • obšívať • zašívať • expr. vrbcovať (šitím opravovať) • hovor. fľakovať (dávať na niečo záplaty) • krajč. sceľovať (osobitnou technikou spájať niečo roztrhnuté): sceľovanie látky
robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)
2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne
3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány
4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody
5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún
6. p. pokračovať 1
zašívať 1. šitím opravovať • obšívať: zašívať, obšívať roztrhnutý rukáv • plátať • látať (zašívať pomocou záplat): pláta, láta nohavice, periny • expr. vrbcovať: mama stále čosi vrbcuje • hovor. fľakovať (zašívať fľakmi): fľakuje bielizeň • expr. kŕpať (povrchne, nepekne): kŕpe starú košeľu
p. aj stehovať
2. šitím spájať • zošívať: zošívať, zašívať k sebe okraje látky • sceľovať (robiť celým): sceľovať ranu
látať, -ta/-ce, -tajú/-cu nedok.
1. (čo) dávať, prišívať záplaty na dačo, zašívať, zakrývať diery záplatami: l. nohavice, sukňu, šaty, l. krpce; l. strechu, l. hrnce
● expr. l. diery zaokrývať najsúrnejšiu potrebu, nedostatok; Lepšie svoje látať ako cudzie chvátať (prísl.) radšej byť skromný ako kradnúť;
2. expr. veľmi biť, ťať: Hneď bičom šibal, remeňom látal, palicou ťal. (Hor.);
dok. k 1 zalátať, polátať, k 2 vylátať