Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

láskavý príd. prejavujúci lásku, vľúdny, prívetivý: l. človek, hlas, l-é slová; byť k niekomu l.; buď(te) taký l. zdvorilostná formula;

láskavo prísl.: dovoľte l. zdvorilostná formula;

láskavosť -i ž.

1. vľúdne správanie sa, vľúdnosť, dobrota: l. rodičov

2. láskavý skutok, prospešný čin vykonaný pre niekoho: prosiť o l.; ďakujem za l. zdvorilostná formula

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
láskavý; láskavo prísl.; láskavosť ‑i ‑í ž.

láskavý -vá -vé 2. st. -vejší príd.

láskavý -vá -vé 2. st. -vejší príd.ktorý sa vyznačuje prívetivým správaním, vľúdnosťou, dobrotou, vľúdny, priateľský; prejavujúci lásku; svedčiaci o tom: l. otec, manžel; láskavá matka, dcéra; láskaví rodičia; l. úsmev, pohľad, tón; l. humor neubližujúci humor, zhovievavý voči ľudským slabostiam; láskavé srdce; láskavé pohladenie; l. prístup učiteľa; byť k niekomu veľmi l.; prejaviť láskavú starostlivosť; láskavé slová dobre padnú; pren. Na skok odtiaľto je dolina Hrona, tam je zem štedrejšia a láskavejšia k ľuďom. [J. Pohronský]boli by ste taký láskavý/taká láskavá al. buď(te) taký láskavý/taká láskavá súčasť prosby, keď od niekoho niečo žiadame; ďakujem vám za láskavé pochopenie; ste (veľmi) láskavý/láskavá súčasť poďakovania

-vý/395405±14 1.47: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 61429±5 no/6767 zveda/2756 ži/2224 zdra/2219 pra/1691 láska/1471 spravodli/1145 futbalo/1100 hoto/933 citli/870 zaujíma/861 športo/830 podozri/738 hokejo/724 trpezli/707 filmo/664 (1573/35729)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dobrosrdečný dobrého srdca; plný úprimnej žičlivosti; svedčiaci o tom • dobráckydobrý (op. zlý): dobrosrdečná, dobrácka, dobrá opatrovateľkadobromyseľnýdobroprajnýdobrodušný (op. zlomyseľný): dobromyseľný, dobroprajný, dobrodušný človek; dobromyseľné, dobroprajné slovážoviálny (zároveň i blahosklonný): žoviálna povaha, žoviálny úsmevvľúdnyláskavýprívetivý (prezrádzajúci dobrú, žičlivú dušu, myseľ): vľúdny, láskavý, prívetivý úsmev; prívetivá tvár

p. aj žičlivý 1, dobrý 4


dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrýdobrosrdečnýdobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milývľúdnyprívetivýpríjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečnýteplýpriateľskýkamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežnýjemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivýmilosrdnýkniž.: milostiplnýmilostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonnýblahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovskýmaterinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajnýohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľnýtvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemnýhebkýhodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypkýkyprýľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedkykašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinkýhebučkýhebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemnýlahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemnýtlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčnypružnýplynulýharmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblýnevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinký

3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivýdobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajnýpovoľnýústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupnýzhovievavýblahosklonnýznášanlivýtolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežnýmilýláskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie


materský 1. súvisiaci s materstvom, s matkou • materinský: pre dieťa je najlepšie piť materské, materinské mliekohovor. tehotenský (súvisiaci s obdobím ťarchavosti): nosiť materské, tehotenské šaty

2. pripomínajúci matku • materinskýláskavýnežný: mať materský, materinský, láskavý, nežný vzťah k ľuďomstarostlivý: starostlivá opatera

3. ktorý tvorí začiatočný bod, zdroj, podklad, základňu: náš materský závod sa rozpadolpôvodnýzákladný: to bol môj materský, pôvodný športový klub; materská, základná bunka sa delí na dcérske bunkyvýchodiskovýpren. rodný: loď sa vrátila do východiskového, rodného prístavu


maznavý 1. prejavujúci kladné city slovami, nežnosťami, láskaním • milýnežnýláskavý: maznavý, milý, láskavý tón reči; nežné, láskavé pohladkaniefamiliárnydôverný: familiárne, dôverné oslovenie

2. podobný reči malých detí • strojenýafektovanýneprirodzený: maznavá, strojená, afektovaná výslovnosť; maznavý, neprirodzený tón príhovoru


milosrdný prejavujúci súcit, pochopenie, lásku, zľutovanie voči iným, obyč. trpiacim, biednym (op. nemilosrdný, krutý): milosrdný Bohdobročinnýsamaritánsky (ktorý nezištne pomáha iným): konať milosrdné, dobročinné, samaritánske skutkysúcitnýzhovievavý (op. bezcitný, krutý): mať milosrdné, súcitné srdce; milosrdný, zhovievavý sudcadobrýláskavý: milosrdný, dobrý, láskavý vládca


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

láskavý, 2. st. láskavejší príd. prejavujúci lásku, dobrotu, milý, láskyplný, vľúdny: l. hlas, l. človek, l-á tvár, l-é slovo;

láskavo prísl.;

láskavosť, -ti ž.

1. príjemné, milé, vľúdne správanie sa, počínanie, ochota, dobrota, pozornosť: l. matky;

2. láskavý, dobrý, prospešný skutok, vykonaný pre niekoho: prosím o l.; ďakujem za l.

láskavý príd. (laskaví) gem, turč, spiš, šar prejavujúci lásku, milý, prívetivý: Nebidz gu né velmi láskaví! (Kameňany REV); Kobi ste buli takí láskaví mi pomohnút (Rochovce ROŽ); laskavi farar (Smižany SNV)
L. Bože maj laskaví (Revúca), laskavi Buh (V. Šariš PRE) - milosrdný Boh;
F. láskaví chľiep (Mošovce MAR) - doživotné zaopatrenie rodičov deťmi; láskavo prísl.: láskavo prosíkat (Roštár ROŽ)
F. mažte me láskavo šica̋ v ridž bozač! (Kameňany REV) - nezáleží mi na vašej mienke

láskavý príd
1. prejavujúci lásku, milý, vľúdny, prívetivý: bratry mily, budte geden k druhemu dobrotiwy, laskawy, milosrdny (BAg 1585); laskawym slybowaným geho skrocowal (PP 1734); amabilis: ljbezný, laskawy (WU 1750); wsseckich laskawich mogich posluchacuw na hostinu powolawam (MS 1758); nevím, na koho si láskavá (PV 1759); mulierosus: ženy laskawy (AP 1769)
L. v oslovení: matko laskawá (CC 1655); laskawy posluchači (MS 1758)
2. komu na koho priaznivo naklonený, dobrotivý, dobroprajný, milostivý (často v oslovení nadriadeného): pany na mie laskawy (Mikuláš Pekora Bardejovčanom) (MUŠINA 1441); tato gest ma wule poslednj a poradek, kteru aby Gjch Milosthy panj nikomu russiti nedopusstely, nibrž nad manželku mu a ditkamy laskawu ruku a ochranu drzely (ŽILINA 1561); Welikomožny a wisoce urozeny pane, pane chudym poddanym wždicky laskawy (PRIEVIDZA 1654); laskawy Hospodine (KK 1709); benevolens: dobre žádagjcy, láskavý (KS 1763); pane a patron nam ubohym laskavy a milostivy (SIHELNÉ 1776 LP); pred obličej laskawu slawnej stolice (predstúpili sme) (DETVA 1793 LP); -e prísl k 1: amater: milostne, laskawe (KS 1763); (Hadixa) dúverňe, láskave jest sa s ním rozprávala (BR 1785); k 2: przyteli mne laskawe przyzniwemu (KREMNICA 1565 KL); v zdvorilostnej formule: (list) raczite laskawe preczisty (MALŽENICE 1622); verime, že Vaša urozena Milost naši žadost laskave prijme (s. l. 17. st); utikam se ku slavnej stolici, aby mne račila na pomoci byt a mne laskave vyslyšet (ŠIROKÉ 1792 LP); -osť ž
1. prívetivosť, vľúdnosť: amabalitas: príwetiwost, láskawost; semper lenitas: láskawost (KS 1763)
2. láskavý skutok, prospešný čin vykonaný pre niekoho: charitas: láskawost (KS 1763)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko LÁSKAVÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 18×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
HÁJNIKY (obec SLIAČ), okr. ZVOLEN – 11×;
VEĽKÝ KRTÍŠ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 2×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 2×;
PODLAVICE (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
SÍDLISKO KVP (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

láskavý: →speex →vorbis
dobrý kňaz, veľmi láskavý un bon prêtre, très bienveillant
kňaz, veľmi láskavý, veľmi prêtre, très bienveillant, très
láskavých a nežných slov bonnes et douces paroles
láskavých slov, potom ju paroles affectueuses, puis la
madame, ste príliš láskavá madame, vous êtes trop bonne
niekoľko láskavých slov, potom quelques paroles affectueuses, puis
veľmi láskavý, veľmi otcovský très bienveillant, très paternel
vernú, priateľskú a láskavú fidèle, amicale et charmante
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu