Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

lámať -e -u -uc -uci nedok.

1. násilným ohnutím al. tlakom deliť al. odlamovať: l. chlieb, raždie, kosti; l. kukuricu; l. skaly, uhlie dobývať; typ. l. sadzbu upravovať do strán; neos. l-e ho v kostiach, v krížoch bolí ho, lomí

2. spôsobovať zmenu smeru, lomiť: hranol l-e svetlo

3. hovor. prekonávať: l. normy, rekordy, predsudky, odpor

4. (o reči) nedokonale ovládať: l. nemčinu

l. kolesá robiť premety; l. putá oslobodzovať (sa); l. palicu nad niekým, niečím mať rezignovaný postoj; expr. l. (si) krk(y), väzy vystavovať sa nebezpečenstvu; l. si hlavu s niečím, nad niečím, na niečom úporne premýšľať; → prišlo na l-nie chleba; expr. l. si jazyk nemôcť niečo vysloviť; l. ľady prekonávať napätie; Matej → ľady l-e

// lámať sa

1. deliť sa (pod tlakom ap.): skala sa l-e, nechty, vlasy sa l-u; ľad(y) sa l-e (-u) pri odmäku i fraz. uvoľňuje sa napätie

2. zohýbať sa, prelamovať sa: voz sa l-e pod ťarchou; nohy sa mu l-u v kolenách; l. sa v páse

3. náhle slabnúť, zanikať: hlas sa mu l-e (od dojatia); starý svet sa l-e

4. odchyľovať sa od priameho smeru, lomiť sa: svetlo sa l-e vo vode

5. hovor. expr. túlať sa, potĺkať sa: l. sa kadekde po svete

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lámať ‑e ‑u ‑uc ‑uci nedok.; lámať sa

lámať -me -mu lám! -mal -muc/-majúc -muci/-majúci -maný -manie nedok. 1. (čo) ▶ násilným ohýbaním, tlakom a pod. deliť, odlamovať, rozlamovať: l. chlieb; l. vetvičky, raždie; l. kukuricu zberať; l. kameň, uhlie dobývať
2. (komu čo, koho) ▶ spôsobovať prudkú, lámavú bolesť: kŕče chorému lámali telo; reuma ma láme, bude zmena počasia; Videla, ako ho láme hnev a žiarlivosť. [R. Sloboda]; neos. láme ho v kostiach, v krížoch bolí ho, lomí
3. (čo) ▶ veľmi ničiť al. poškodzovať niečo, rozbíjať: l. hračky, stoličky; lámal, čo mu prišlo pod ruku; víchrica lámajúca stromyhist. lámanie v kolese (v stredoveku) mučenie ľudí postupným lámaním kostí v kolese
4. (čo) ▶ (obyč. o svetle) spôsobovať zmenu smeru, lomiť: hranol láme svetlo, lúče
5. hovor. (čo) ▶ úsilím, vôľou prekonávať, zdolávať: l. niečí odpor; l. predsudky, prekážky; l. rekordy; dve hodiny sme ho lámali, aby ponuku prijal presviedčali
6. (čo) ▶ nedokonale ovládať reč, najmä pokiaľ ide o ústny prejav: l. nemčinu, angličtinu; francúzsky jazyk len láme
7. polygr., žurn. (čo) ▶ upravovať stĺpcovú sadzbu textu do stránok vrátane radenia titulkov, poznámok, tabuliek, obrázkov a pod., zalamovať: l. sadzbu; lámanie strán v slovníku, v encyklopédii
fraz. bibl. došlo/prišlo/dôjde/príde na lámanie chleba nastal, nastane čas rozhodnúť sa pre niečo, (rázne) niečo riešiť; bibl. keď sa láme/lámal chlieb v rozhodujúcej chvíli; lámať kolesá robiť premety vo vzduchu; lámať ľady prekonávať niečiu odmeranosť, nedôveru al. vzájomné napätie; lámať [si] krky chodiť, cestovať po nebezpečných miestach, vystavovať sa nebezpečenstvu; lámať nad niekým, niečím palicu strácať dôveru, nádej v nápravu niekoho al. niečoho; lámať niečo cez koleno násilne niečo riešiť; lámať putá niečoho oslobodzovať (sa) od niečoho; lámať si hlavu [s niečím/nad niečím/na niečom] úporne premýšľať o niečom, riešiť ťažký problém; lámať [ženské/mužské] srdcia vzbudzovať (v príslušníkoch opačného pohlavia) sympatie al. lásku a sám sa citovo neangažovať, ľahkovážne očarúvať, zvádzať; láme si jazyk ťažko vyslovuje nezvyčajné slová; niečo niekomu láme srdce niečo trápi, znepokojuje niekoho; skaly by mohol lámať o silnom človeku ◘ parem. jazyk nemá kosti, ale kosti láme slovami možno veľmi ublížiť; núdza/potreba železo láme núdza, potreba prinášajú zároveň riešenia; Matej ľady láme (24. februára) nastáva oteplenie


lámať sa -me sa -mu sa lám sa! -mal sa -muc sa/-majúc sa -muci sa/-majúci sa -manie sa nedok. 1.deliť sa na menšie časti, obyč. pod tlakom: ceruzka sa láme; vlasy, nechty sa mu lámu; hliníkový plech sa rýchlo lámal; časom papier novín zhnedne, láme sa a drobí; ľad sa láme, ľady sa lámu pri odmäku, ↗ i fraz.; pren. Do funkcií dáme vždy tých najlepších ľudí. Keby ste tak vedeli odhadnúť, kedy sa začne lámať ich charakter! [Pt 1997] kriviť
2. (i pod čím, pod kým) ▶ strácať pevnosť, stálosť tvarov, ohýbať sa, prelamovať sa: konáre sa lámu pod ťarchou ovocia; drevený vozík sa lámal pod nákladom; pod tučnou ženou sa až láme stolička
3. ▶ strácať silu, intenzitu, stávať sa slabým, slabnúť; prestávať trvať, zanikať: odpor vzbúrencov sa láme; hlas sa mu láme zlyháva; keď sa lámu roky na prelome rokov; Čosi akoby sa vo mne lámalo, čosi, čo ma doposiaľ zväzovalo. [E. Farkašová] menilo; Strach sa láme, padá z ľudí. [Sme 1996]
4. ▶ (často o svetle) odchyľovať sa od priameho smeru (na rozhraní dvoch prostredí a pod.), meniť smer, lomiť sa: najviac sa lámu fialové lúče; na útesoch sa lámu príbojové vlny; Červený odraz klesajúceho slnka sa lenivo lámal na vlnách oceánu. [R. Bielik]; Ulička, ktorou sme išli, lámala sa doprava. [P. Andruška]
fraz. ľady sa lámu napätie sa uvoľňuje

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


lámať 1. násilným ohnutím al. tlakom deliť • rozlamovaťprelamovať: lámal drevo, prelamoval čokoládu deťomodlamovať (časť z celku): odlamoval kúsky chlebadrobiťdrviťmrviť (na malé kúsky): drobil, mrvil chlieb holubomexpr. drúzgať (násilím): drúzgali ľad kladivomzastar. krušiť: krušil oblátky

2. spôsobovať zmenu smeru • lomiť: hranol láme, lomí svetlo

3. p. štiepať 2


lúpať2 neos. bodavo bolieť (pri reumatizme) • lámaťlomiť: lúpe ho v kĺboch; láme, lomí ho v krížochpichať (ostro): pichá ma v kolenekálať: kála ma v kostiach


mrviť sa 1. rozkladať sa na drobné kúsky • drobiť sa: chlieb sa mrví, drobímeliť sa: suchý koláč sa melílámať sa: skala sa lámerozpadať sarozpadávať sarozpadúvať sa: pristavená maštaľ sa rozpadáodmŕvať saodmrvovať sa (mrvením sa postupne oddeľovať): murivo sa odmŕva

2. hovor. nepokojne sa pohybovať, sedieť al. ležať • expr. mechriť sa: dieťa sa mrví v perinke; žiaci sa mechrili na stoličkáchexpr.: vrtieť sahniezdiť sa: nespokojne sa vrtel v posteli; Čo sa toľko hniezdiš?expr. zried. mechoriť sanár. expr. krmeliť sa (Šoltésová)

3. p. hmýriť sa 1 4. p. motať sa 1 5. p. prehŕňať sa 1


pichať 1. zasahovať niečím zahroteným • bodať: pichať, bodať obeť nožomštuchaťštúraťštáraťšparchať: štuchá, štára do osieho hniezdaďubaťďobať: dravec ďobe zobákom do zdochlinystokaťstokýnať: stokať červíka na udicužihať (pichať žihadlom): žihať ako osa

p. aj strkať 2

2. spôsobovať bolesť bodnutím al. podobnú ako pri bodnutí • bodať: včela, osa ma pichá, bodá; svetlo reflektora pichá, bodá očištípať (spôsobovať pálčivú bolesť): rana nepríjemne štípeklať: po dlhom behu ma začne klať v bokulúpaťlámať: pri zmene počasia ho lúpe, láme v kolenekniž. obádať: strnisko obáda nohy

3. označovať príchod a odchod z pracoviska pomocou automatických hodín • hovor. štikaťsubšt.: cvikať • cvakať: v robote pichá, cviká vždy posledný

4. p. strkať 1 5. p. podpichávať


štiepať 1. niečím ostrým deliť po vrstvách niečo tvrdé al. takýmto delením pripravovať: štiepa drevo na podkúrenie; štiepať trieskykálať (deliť na väčšie kusy, obyč. pomocou klinu): kála polenárúbať (sekerou): v hore rúbe drevo

2. pociťovať ostrú, lámavú bolesť • lámaťlomiťkálať: neos. láme, lomí ho v krížoch; kála ho v nohelúpať (bodavo bolieť, obyč. pri reume): lúpe ma v kolene


túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lámať, -e, -u, lámuc, lámajúci nedok.

1. (čo, zried. koho) násilným ohnutím, prehnutím, stlačením deliť, prelamovať na kusy: l. palicu, prút, triesku, l. kosti, vietor láme stromy; l. skaly, l. uhlie kopať; l. v kolese, kolesom dakoho trestať stredovekým spôsobom lámaním kostí v kolese; typ. l. sadzbu upravovať do strán; l. putá zbavovať sa pút (obyč. pren.); pren. Načo sa boriť s prekážkami, načo lámať a ničiť, keď neostane po mne nič (Stod.) ničiť, kaziť, búrať. (Dieťa) tichosť láme (Žáry) prerušuje, ruší

lámať si hlavu (nad čím, na čom) úporne, tuho o dačom rozmýšľať, uvažovať; l. si krk (krky) boriť sa s prekážkami, skúšať šťastie: Zájde do sveta kdesi krk lámať. (Kuk.) Choďte len a lámte krky! (Jégé); expr. l. hory robiť neobyčajné veci; chlapisko, skaly by mohol lámať silák, ktorý by mohol vykonávať i najťažšiu, najhrubšiu prácu; príde (prišlo) na lámanie (k lámaniu) chleba nastane (nastala) rozhodná chvíľa, bude (bolo) treba urobiť rozhodný krok; l. slovo rušiť sľub; l. kolesá druh detskej hry;

2. (čo) odlamovať: l. lístie, konáre; l. kukuricu;

3. (čo) spôsobovať zmenu smeru, spôsobovať lom (obyč. o svetle): voda, sklo láme svetlo, lúče;

4. hovor. (čo) prekonávať, premáhať: l. normy, rekordy, l. odpor niekoho, l. hrádze, predsudky; vôľu zatvrdilcov lámu (Žáry);

5. neos. (koho) cítiť prenikavú, prudkú bolesť lámky, reumatizmu: láme ho v kostiach, v krížoch, v chrbte, v kĺboch;

6. (čo) (o reči) nesprávne, chybne rozprávať: l. slovenčinu; l. reč o deťoch;

dok. k 1, 3 zlomiť, k 1 polámať, k 2 odlomiť

|| lámať sa nedok.

1. deliť sa na kúsky, drobiť sa, mrviť sa: nechty, zuby, vlasy sa lámu; Mušľa sa mrví a láme. (Kuk.); ľady sa lámu a) prelamujú sa pri odmäku; b) pren. situácia sa priaznivo mení, napätie sa uvoľňuje;

2. prelamovať sa, zohýbať sa: Dobre sa tie schody pod ním nelámu. (Ráz.); nohy sa mu lámu v kolenách;

3. rúcať sa, ničiť sa, zanikať, hynúť: Vtedy sa lámal starý svet. (Heč.) Mladá sila láme sa a hynie v neresti a zúfalstve. (Vaj.) Víťazstvo sa lámalo. (Taj.) Pýcha sa lámala (Ondr.) prekonávala; hlas sa láme mení sa, preskakuje od dojatia, od pohnutia, od rozčúlenia a pod.;

4. (o svetle) meniť smer, lomiť sa: svetlo, lúč sa láme vo vode;

dok. k 1, 2 polámať sa, k 3 zlomiť sa

Morfologický analyzátor

lámať nedokonavé sloveso
(ja) lámem VKesa+; (ty) lámeš VKesb+; (on, ona, ono) láme VKesc+; (my) lámeme VKepa+; (vy) lámete VKepb+; (oni, ony) lámu VKepc+;

(ja som, ty si, on) lámal VLesam+; (ona) lámala VLesaf+; (ono) lámalo VLesan+; (oni, ony) lámali VLepah+;
(ty) lám! VMesb+; (my) lámme! VMepa+; (vy) lámte! VMepb+;
(nejako) lámajúc, lámuc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor