Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

lámať -e -u -uc -uci nedok.

1. násilným ohnutím al. tlakom deliť al. odlamovať: l. chlieb, raždie, kosti; l. kukuricu; l. skaly, uhlie dobývať; typ. l. sadzbu upravovať do strán; neos. l-e ho v kostiach, v krížoch bolí ho, lomí

2. spôsobovať zmenu smeru, lomiť: hranol l-e svetlo

3. hovor. prekonávať: l. normy, rekordy, predsudky, odpor

4. (o reči) nedokonale ovládať: l. nemčinu

● l. kolesá robiť premety; l. putá oslobodzovať (sa); l. palicu nad niekým, niečím mať rezignovaný postoj; expr. l. (si) krk(y), väzy vystavovať sa nebezpečenstvu; l. si hlavu s niečím, nad niečím, na niečom úporne premýšľať; → prišlo na l-nie chleba; expr. l. si jazyk nemôcť niečo vysloviť; l. ľady prekonávať napätie; Matej → ľady l-e

// lámať sa

1. deliť sa (pod tlakom ap.): skala sa l-e, nechty, vlasy sa l-u; ľad(y) sa l-e (-u) pri odmäku i fraz. uvoľňuje sa napätie

2. zohýbať sa, prelamovať sa: voz sa l-e pod ťarchou; nohy sa mu l-u v kolenách; l. sa v páse

3. náhle slabnúť, zanikať: hlas sa mu l-e (od dojatia); starý svet sa l-e

4. odchyľovať sa od priameho smeru, lomiť sa: svetlo sa l-e vo vode

5. hovor. expr. túlať sa, potĺkať sa: l. sa kadekde po svete

lámať -me -mu lám! -mal -muc/-majúc -muci/-majúci -maný -manie nedok.

lámať sa -me sa -mu sa lám sa! -mal sa -muc sa/-majúc sa -muci sa/-majúci sa -manie sa nedok.

lámať -me -mu lám! -mal -muc/-majúc -muci/-majúci -maný -manie nedok. 1. (čo) ▶ násilným ohýbaním, tlakom a pod. deliť, odlamovať, rozlamovať: l. chlieb; l. vetvičky, raždie; l. kukuricu zberať; l. kameň, uhlie dobývať
2. (komu čo, koho) ▶ spôsobovať prudkú, lámavú bolesť: kŕče chorému lámali telo; reuma ma láme, bude zmena počasia; Videla, ako ho láme hnev a žiarlivosť. [R. Sloboda]; neos. láme ho v kostiach, v krížoch bolí ho, lomí
3. (čo) ▶ veľmi ničiť al. poškodzovať niečo, rozbíjať: l. hračky, stoličky; lámal, čo mu prišlo pod ruku; víchrica lámajúca stromy □ hist. lámanie v kolese (v stredoveku) mučenie ľudí postupným lámaním kostí v kolese
4. (čo) ▶ (obyč. o svetle) spôsobovať zmenu smeru, lomiť: hranol láme svetlo, lúče
5. hovor. (čo) ▶ úsilím, vôľou prekonávať, zdolávať: l. niečí odpor; l. predsudky, prekážky; l. rekordy; dve hodiny sme ho lámali, aby ponuku prijal presviedčali
6. (čo) ▶ nedokonale ovládať reč, najmä pokiaľ ide o ústny prejav: l. nemčinu, angličtinu; francúzsky jazyk len láme
7. polygr., žurn. (čo) ▶ upravovať stĺpcovú sadzbu textu do stránok vrátane radenia titulkov, poznámok, tabuliek, obrázkov a pod., zalamovať: l. sadzbu; lámanie strán v slovníku, v encyklopédii
◘ fraz. bibl. došlo/prišlo/dôjde/príde na lámanie chleba nastal, nastane čas rozhodnúť sa pre niečo, (rázne) niečo riešiť; bibl. keď sa láme/lámal chlieb v rozhodujúcej chvíli; lámať kolesá robiť premety vo vzduchu; lámať ľady prekonávať niečiu odmeranosť, nedôveru al. vzájomné napätie; lámať [si] krky chodiť, cestovať po nebezpečných miestach, vystavovať sa nebezpečenstvu; lámať nad niekým, niečím palicu strácať dôveru, nádej v nápravu niekoho al. niečoho; lámať niečo cez koleno násilne niečo riešiť; lámať putá niečoho oslobodzovať (sa) od niečoho; lámať si hlavu [s niečím/nad niečím/na niečom] úporne premýšľať o niečom, riešiť ťažký problém; lámať [ženské/mužské] srdcia vzbudzovať (v príslušníkoch opačného pohlavia) sympatie al. lásku a sám sa citovo neangažovať, ľahkovážne očarúvať, zvádzať; láme si jazyk ťažko vyslovuje nezvyčajné slová; niečo niekomu láme srdce niečo trápi, znepokojuje niekoho; skaly by mohol lámať o silnom človeku ◘ parem. jazyk nemá kosti, ale kosti láme slovami možno veľmi ublížiť; núdza/potreba železo láme núdza, potreba prinášajú zároveň riešenia; Matej ľady láme (24. februára) nastáva oteplenie

lámať sa -me sa -mu sa lám sa! -mal sa -muc sa/-majúc sa -muci sa/-majúci sa -manie sa nedok. 1. ▶ deliť sa na menšie časti, obyč. pod tlakom: ceruzka sa láme; vlasy, nechty sa mu lámu; hliníkový plech sa rýchlo lámal; časom papier novín zhnedne, láme sa a drobí; ľad sa láme, ľady sa lámu pri odmäku, ↗ i fraz.; pren. Do funkcií dáme vždy tých najlepších ľudí. Keby ste tak vedeli odhadnúť, kedy sa začne lámať ich charakter! [Pt 1997] kriviť
2. (i pod čím, pod kým) ▶ strácať pevnosť, stálosť tvarov, ohýbať sa, prelamovať sa: konáre sa lámu pod ťarchou ovocia; drevený vozík sa lámal pod nákladom; pod tučnou ženou sa až láme stolička
3. ▶ strácať silu, intenzitu, stávať sa slabým, slabnúť; prestávať trvať, zanikať: odpor vzbúrencov sa láme; hlas sa mu láme zlyháva; keď sa lámu roky na prelome rokov; Čosi akoby sa vo mne lámalo, čosi, čo ma doposiaľ zväzovalo. [E. Farkašová] menilo; Strach sa láme, padá z ľudí. [Sme 1996]
4. ▶ (často o svetle) odchyľovať sa od priameho smeru (na rozhraní dvoch prostredí a pod.), meniť smer, lomiť sa: najviac sa lámu fialové lúče; na útesoch sa lámu príbojové vlny; Červený odraz klesajúceho slnka sa lenivo lámal na vlnách oceánu. [R. Bielik]; Ulička, ktorou sme išli, lámala sa doprava. [P. Andruška]
◘ fraz. ľady sa lámu napätie sa uvoľňuje

lámať, -e, -u, lámuc, lámajúci nedok.

1. (čo, zried. koho) násilným ohnutím, prehnutím, stlačením deliť, prelamovať na kusy: l. palicu, prút, triesku, l. kosti, vietor láme stromy; l. skaly, l. uhlie kopať; l. v kolese, kolesom dakoho trestať stredovekým spôsobom lámaním kostí v kolese; typ. l. sadzbu upravovať do strán; l. putá zbavovať sa pút (obyč. pren.); pren. Načo sa boriť s prekážkami, načo lámať a ničiť, keď neostane po mne nič (Stod.) ničiť, kaziť, búrať. (Dieťa) tichosť láme (Žáry) prerušuje, ruší

● lámať si hlavu (nad čím, na čom) úporne, tuho o dačom rozmýšľať, uvažovať; l. si krk (krky) boriť sa s prekážkami, skúšať šťastie: Zájde do sveta kdesi krk lámať. (Kuk.) Choďte len a lámte krky! (Jégé); expr. l. hory robiť neobyčajné veci; chlapisko, skaly by mohol lámať silák, ktorý by mohol vykonávať i najťažšiu, najhrubšiu prácu; príde (prišlo) na lámanie (k lámaniu) chleba nastane (nastala) rozhodná chvíľa, bude (bolo) treba urobiť rozhodný krok; l. slovo rušiť sľub; l. kolesá druh detskej hry;

2. (čo) odlamovať: l. lístie, konáre; l. kukuricu;

3. (čo) spôsobovať zmenu smeru, spôsobovať lom (obyč. o svetle): voda, sklo láme svetlo, lúče;

4. hovor. (čo) prekonávať, premáhať: l. normy, rekordy, l. odpor niekoho, l. hrádze, predsudky; vôľu zatvrdilcov lámu (Žáry);

5. neos. (koho) cítiť prenikavú, prudkú bolesť lámky, reumatizmu: láme ho v kostiach, v krížoch, v chrbte, v kĺboch;

6. (čo) (o reči) nesprávne, chybne rozprávať: l. slovenčinu; l. reč o deťoch;

dok. k 1, 3 zlomiť, k 1 polámať, k 2 odlomiť

|| lámať sa nedok.

1. deliť sa na kúsky, drobiť sa, mrviť sa: nechty, zuby, vlasy sa lámu; Mušľa sa mrví a láme. (Kuk.); ľady sa lámu a) prelamujú sa pri odmäku; b) pren. situácia sa priaznivo mení, napätie sa uvoľňuje;

2. prelamovať sa, zohýbať sa: Dobre sa tie schody pod ním nelámu. (Ráz.); nohy sa mu lámu v kolenách;

3. rúcať sa, ničiť sa, zanikať, hynúť: Vtedy sa lámal starý svet. (Heč.) Mladá sila láme sa a hynie v neresti a zúfalstve. (Vaj.) Víťazstvo sa lámalo. (Taj.) Pýcha sa lámala (Ondr.) prekonávala; hlas sa láme mení sa, preskakuje od dojatia, od pohnutia, od rozčúlenia a pod.;

4. (o svetle) meniť smer, lomiť sa: svetlo, lúč sa láme vo vode;

dok. k 1, 2 polámať sa, k 3 zlomiť sa

lámať nedok.
1. csl silou al. tlakom deliť kusy al. odlamovať či štiepať (prútie, drevo, kameň, ľad ap.): Choďiľi smo lámaťi skalu (Uhorské LUČ); Lámal som chvaji a zašelo padat (Rochovce ROŽ); Vlani bolo mnoho slivék, až lámalo (stromy) (V. Rovné BYT); Chicte jú a pritlačte jú, lebo idem lámat kosci (Bernolákovo BRA); Išľi lamac konare do ľesa (Hradisko SAB); Kameňe na chižu sebe ľudze lamaľi sami v baňi (Dl. Lúka BAR)
F. grge lámať (Pukanec LVI), lámať krki (Leštiny DK) - vyhľadávať nebezpečenstvo, riskovať; karki lamac (Cejkov TRB, Dlhé n. Cir. SNI) - vystrájať huncútstva; lámať krki (Prosné PB) - darebáčiť, potulovať sa bez cieľa; hlavu si o mňa lámau̯ (Košťany n. Tur. MAR) - trápil sa pre mňa, obával sa o mňa; na_tim hlavu lamac (Brezina TRB), lamac sebe hlavu s dačim (Dl. Lúka BAR) - tuho premýšľať, usilovať sa niečo vyriešiť; prišlo na lamaňe chľeba (Brezina TRB) - bolo sa treba rozhodnúť; koľesá lámať (Rim. Píla RS) - rodiť; paľicu nad ňím lámať (Martin) - (od)súdiť ho; lámat svoje staré kosci (Bošáca TRČ) - namáhať sa; ňechal mu vóle lámat (Bošáca TRČ) - nerobil mu prekážky, nebránil mu; lepší z milím skalu lámad, jag z nemilím chleba krájat (Modra) - ťažkosti sa zvládnu ľahko pri vzájomnom porozumení; je studzena, až lame zubi (Markušovce SNV) - je veľmi studená; jak sebe idze, ľem tag nohi lame (Fintice PRE) - parádne si vykračuje; cicha voda brihi lame (Bodovce SAB) - pokojný je len navonok
2. csl násilne ničiť lámaním (napr. rozbíjať), poškodzovať: Ti tie_šetko misíž lámat (Likavka RUŽ); Nuš spustev sa - auslág dav sa lámat (Dvorníky HLO); U̯ámau̯ šecko, co mu došu̯o do ruki (Jablonové MAL)
3. csl odlamovaním, oblamovaním zbierať niektoré plodiny (mak, kukuricu ap.) al. časti rastliny: Potom sa kukurica lámala a sejlo sa žito (Hradište LUČ); Mi buďeme lámaď mak, laňi zme vitrhávali s koreňom a oblamuvali doma (Brodzany TOP); Najtro pajdemo kukurišna̋g lámat (Rochovce ROŽ); U_sa maki potom u̯ámú (Hlboké SEN); Jedeme lámad žito, večér budeme šúpat, potom abi ste došli pomoct! (Skalica); Pújdeme do pola u̯ámat turošinu (Záh. Ves MAL); Tan sa končili kukurice lámaní, potom boli samé lesi (Zeleneč TRN); lámaď burgiňu (Ležiachov MAR); lamac tengericu (Stanča TRB)
4. vin. meniť, dosahovať inú kvalitu pri víne: lámat barvu (Modra); lámaňí vína (Vajnory BRA); lámaňie (Dražovce NIT)
5. csl sekať, drviť drevnatú časť byle konopí al. ľanu na trlici s jedným žliabkom: Visušené konope sa lámali na lamači (Madunice HLO); To zme tag veďeľi na tej trľici pomačkaď aspon ve troje, ve štvero, abi sa nám to lachčie lámalo (Košec. Podhradie ILA); Samopirše śe na miadľici konope lamaľi (Dl. Lúka BAR); Perše ľem lame a vec śe smika (Rankovce KOŠ); lamajo konope (Richvald BAR)
6. csl neos. spôsobovať reumatickú bolesť: Láme ma f krížach (Bodorová MAR); Tag mia začalo u̯ámat f ku̯úboch, bude zmiena, najskúr bude pršat, reuma to cíťí (Skalica); Taku reumu mam i teras, dobre me ňepoščipe, tag me lame (Brezina TRB)
F. mňe ľem ruki lame do svatoho (Husák SOB) - mám reumu, lámku
7. trenč, vsl pokúšať sa rozprávať, prekonávať prvé ťažkosti v reči: Ďieťa už začíná lámat (Bošáca TRČ); Už mi dakuz lamal po angľicki hutorec (V. Zalužice MCH)
F. lamac jazik (Záhradné PRE) - snažiť sa hovoriť cudzím jazykom; lame jazik, aš plano sluchac (Dl. Lúka BAR) - afektovane hovorí

lámať sa nedok.
1. csl deliť sa (pod tlakom, z krehkosti), drobiť sa: Té kvadri sa už do ňičoho, ľen sa íh dotkňež, uš sa lámu (Ležiachov MAR); Prúti najprv zabarí, abi sa ňelámali (V. Maňa VRB); Tí vihonki, vršáki sa zvrhali, lámali (Čachtice NMV); Hentá biélá cimentová škrilla sa lámala (Dol. Súča TRČ)
2. or, jstrsl, miest. vsl prechádzať do inej fázy, meniť sa: Zima sä začäla lámať (Žaškov DK), Ľeto sa láme (Pribiš DK); Koňovi sa zube lámu (Cinobaňa LUČ)
F. lame śe v bokoch (Chmin. Jakubovany PRE) - afektovane, vyzývavo kráča
3. lipt, spiš mať čas párenia (o krave), behať sa: Krava sa nám lámala (Bobrovec LM); Pastir hvarel, že na poľu śe naša krava lamala (Spiš. Štvrtok LVO)

lámať ndk
1. čo ohýbaním, tlakom ap. deliť, oddeľovať, prelamovať na kusy: wzaw chléb, lámal a dáwal (BK 1581); pacholkom, kteri lamalj kamenij (ŽILINA 1599); mohu sstolari rudu lamati (MB 1701) ťažiť; lady na Wahu lamaly (L. JÁN 1704); skalia lamat (ORAVA 1795 LP);
x. pren bibl lamag lačnemu chleb (CS 18. st) buď štedrý
F. l. ruky spínať ruky, zalamovať rukami: lamala matka swe ruce (CC 1655); (René) bil natolko pohnuty, že krútil sa ruki lámajíc (BR 1785); l. krky hynúť, umierať: padagu nektery horeznačky, krky lamu, wiceg newstawagu (Káz 18. st); l. (si) hlavu (na čom) úporne premýšľať o niečom: starostliwe tu hádku rozmysslely a try dnj hlawy sy na nj lamalj (RW 1702); preco som tolko nocy nespal, hlawu lamal (WS 18. st)
2. porušovať, rozlamovať, rozbíjať: frango: lámem (VT 1648); woda brezowa lame kamen w ledwjch (MT 17. st) rozpúšťa; kolesom l. koho, l. kosti reťazami mučiť stredovekým spôsobom: kterého právo osaudilo za žiwobitj kolesom lámať (P. ĽUPČA 1730 E); kostj retazmj lamali (SQ 1781)
3. odlamovať, oblamovať: circumfigo: oblamugem, okolo lámem (KS 1763); ze stromu ratolesty lamaly (KP 18. st)
4. vykrádať vylamovaním: gesste ty budem sskrynu lamat (TRENČÍN 1610); prosila, aby dwere nelamaly (KRUPINA 1683); sklepy lamati počal (HP 17. st)
5. (o hradoch, pevnostiach) dobýjať: Muránsky zámok lamati (ASL 1678); krásnou baštu lámali (HP 17. st)
6. premáhať, prekonávať: diabluw moc y pokusseni lame (MS 1758); vč se lamati wuli swu (KO 1782); lamess chrichi swé (BlR 18. st)
7. porušovať, rušiť; nedodržiavať: zawazek z falessnosti lame (GV 1755); prikazany cirkewne lamu (MS 1758); čnosti lamess a hubiss (BlR 18. st) kazíš
L. práv l. pokoj rušiť porušovať poriadok: ten, gdoz pokog lamal bude gaty w tem skutku (ŽK 1473); l. zápis, testament robiť neplatným, rušiť: zapis russy a lame (S. ĽUPČA 1567); zeby testament nerussyl any nelamal po geho smrty (KRUPINA 1691)
8. (o reume, lámke) trápiť, moriť: dna když láme (MT 17. st);
x. pren nech teba neláme táto wec (BlR 18. st) netrápi
9. (o reči) chybne hovoriť, vyslovovať: to diwne zwjre slowa wjce lamalo než wislowowalo (VP 1764); -avať frekv k 3: lamawal som hanky aneb wruble (v) zahradye (NITRA 1613); l. sa
1. deliť sa na úlomky, drobiť sa: slama sa lame (MC 18. st)
2. praskať pod tlakom: kussa gesly se prewélmi natahuge, skorsseg se lame;
x. pren srdce nech sa lame, aby sa naprawowalo (BlR 18. st) trápi sa, trpí
3. rozpadávať sa, ničiť sa: skrze hrichi se nelameme, nepadame (SJ 18. st); už sa podpora nassa láme (Pie 18. st)
4. (o hlase) zlyhávať: slowa geho wpoli se lámali (VP 1764)