konisko p. kôň
kôň m.
1. csl domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie (zool. Equus): Buďeš poháňať koňe (Tek. Breznica NB); Koňe na maštaľi dúpaľi kopitámi (Podmanín PB); Koňe cahaľi gapeľ (Rankovce KOŠ)
L. uhorskie koňe (Turíčky LUČ), maďarskie koňe (Majer BB), polskie koňe (Brehy NB), štajerské kone (Častkovce NMV), huculske koňe (Smižany SNV), lachké uherské kone (Brestovany TRN) - rozličné plemená koní; krvočerní kón (Blatné MOD), rišaví kúň (Stupava BRA), grošati koň (Spiš. Štvrtok LVO), pálení kúň (Rozbehy SEN), makoví kón (Blatné MOD), burí kuoň (Hor. Lehota DK), lisí kón (Modranka TRN) - názvy koní podľa sfarbenia; kešaví kón (Modranka TRN, Šurany NZ) - s bielymi, resp. bielymi a chlpatými lýtkami; makí kón (Blatné MOD), tvrdí kón (Modranka TRN) - citlivo, resp. menej citlivo reagujúci na tlak zubadla; taškí kón (Šurany NZ), vozárski kuoň (Vráble), robotní kón (Trakovice HLO), koň do roboti (Stanča TRB) - ťažný; parádne kón (Málinec LUČ), ľechki kuň (Závadka SOB), kočároví kón (Brestovany TRN) - jazdecký al. do ľahkého povozu; bosí kuoň (Kaľamenová MAR) - nepodkutý; zakuvaní kuoň (Prochot NB) - pri podkúvaní zasiahnutý klincom do citlivej časti; područni kuň (Niž. Hrabovec VRN), ručni koň (Spiš. Tomášovce SNV), náruční kvón (Myjava), brázni kuoň (Kaľamenová MAR), ocební kuoň (Kokava n. Rim. RS), vellajší kón (Rakovice PIE), ojňí kuoň (Tek. Nemce ZM), drukovi kuň (Kačanov MCH) - v záprahu na pravej strane; sedloví kvón (Myjava), sební kuoň (Detva ZVO), pocebňí kuoň (Lokca NÁM), ksebňí kón (Turíčky LUČ) - v záprahu na ľavej strane; záduchľavej kón (Málinec LUČ), zdemavičnej kón (Bystrička LUČ), zdichavišní kvan (Sása RS), glgaviční kuoň (Kaľamenová MAR) - s poruchou dýchania; kachovití kuoň (Vráble), kechaví kuón (Betliar ROŽ), skachovení kón (Brestovany TRN) - majúci kach; jankovití kuoň (Kaľamenová MAR), korelistí kón (Brestovany TRN), zmišení kúň (Rozbehy SEN) - s poruchou vedomia
F. drhňe ako kuoň (Žaškov DK), robila jako kuoň (V. Bielice TOP) - veľa a ťažko; do roboti je aňi kuoň, keď dobre ťahá (Detva ZVO) - je veľmi pracovití; hodzi jak paradni koň (Markušovce SNV) - hrdo, pyšne; pochabí ako mladí kvan (Sirk REV) - veľmi; aňi na koňi ho nechiťí (Mokrý Háj SKA) - veľmi rýchlo beží; ten_e na koni (Lukáčovce HLO), von už na koňu (Brezina TRB) - je si vedomý svojej prevahy; kerí kvóň najliép ťahá, toho najvác pošibávajú (Bošáca TRČ) - od toho, kto dobre, spoľahlivo pracuje, sa žiada stále viac; kuón má štiri nohi, a potkne sa (Vaďovce MYJ) - nikto nie je neomylný; stariho koňa je zle za uši ťahať (Rim. Píla RS) - v pokročilom veku sa človek už ťažko učí; koňoj brad bul aj budze (Rakovec n. Ond. MCH) - bol aj ostane hlúpy; paropkovi je koň śedlani a dziefke ľem čekani (Spiš. Štvrtok LVO) - mládenec si vyberá dievča; dal si ho na kona (Lančár PIE) - posadil si ho na plecia; zrobic koňa (Dl. Lúka BAR) - tkáč. urobiť chybu pri snovaní
2. csl pejor. hlúpy človek, hlupák (v nadávkach): Takí starí kuoň! (V. Bielice TOP); Ti kóň jeden sprostí, čo ňekukáš pod nohi! (Lapáš NIT)
3. žit, zsl, miest. vsl (obyč. ako dvojslovný názov) skákavý lúčny hmyz, zool. kobylka (Locusta) al. koník (Oedipodum): Na sene ti kone skáčú, len takí frkot (Bzince p. Jav. NMV); Ke_dzme pásli husi, chitali zme strniščové kone (Brestovany TRN); Jak tá misa bola položená na ton strnišči, skákali tan tí zelené kone (Modranka TRN); strňiskoví kuoň (Vrtižer PB); poľňie koňe (Rosina ŽIL); rosní kón (Bíňovce TRN); vraňie koňe (Vieska n. Žit. ZM); vraní kón (Hody GAL); zeľení kuoň (Lazy p. Makytou PCH); hrabi kuň (Čierne Pole VK)
4. čiast. strsl a zsl stojan na pílenie dreva (v jzsl a jtrenč obyč. s prívlastkom piluvácí): Dáme drevo na koňä a píľime ho (Kraľovany DK); Tú sáhovicu si dám na koňa, tak sa lepší píli (Ludanice TOP); piluvácí kón (Trakovice HLO, Modranka TRN, Kubrica TRČ)
5. podstavec z kratšieho hranola al. brvna a z dvoch párov šikmo vsadených nôh (pod lešenie, pri kresaní dreva a pod.), koza: Chiži bole zloženej dva koňe, čo chlapi na ňih drevo kresávajú, na tej sa položile tej šarage zo sviňov (Čelovce MK); kvón (St. Turá NMV)
6. čiast. jstrsl a jzsl klátik s nákovkou, príp. so zapravenou lavičkou na klepanie kosy: Tan_e kosa pri koňi (Málinec LUČ); Doma sa kosa kuvala na kuvácén koni (Brestovany TRN); kúň (Sotina SEN)
7. deb. hlavica strúhacej lavice: Keď mau̯ napackanuo na šingľia, tak to brau̯ do takího koňa (Tajov BB); kvoň (Kys. N. Mesto)
8. drev., remes. stojan na sušenie
a. olúpanej kôry (určenej na ďalšie spracovanie): Kuori sa dávaľi do koňä - zbili sa takie sochi dve a navrch sa dala lata (Pokryváč DK)
L. robiť koňe (Zázrivá DK) - ukladať kôru na sušenie
b. koží al. súkna: Súkno sa dalo potom ces kona (Pribylina LM); kvón (Brezová p. Brad. MYJ)
9. hrebeň slamenej strechy vo forme pristrihnutej konskej hrivy: U náz bola zanáška z lemázi na hrebeni strechi a Trakovicáh aj kona z došék spravili (Brestovany TRN)
10. drevený príklop na hrebeň slamenej strechy (dva drúčky spojené pri jednom konci do ostrého uhla): Už bolo treba len koňe pozakladaď a strecha bola hotová (Prochot NB); koňe (Opava MK); kún (Turá Lúka MYJ)
11. hloh vrchný snop zakrývajúci klásie snopov uložených do kríža: Dáme na kríž aj kona? (Trakovice HLO)
L. kríž na kona (Trakovice HLO) - obilný kríž so šikmo uloženým snopom navrchu
12. záh dlhý vankúš slúžiaci ako ozdoba na ustlanú posteľ: Takí dúhí poštár, temu sme ríkali kúň (Kunov SEN)
L. poštárki postavené na koňa (Hlboké SEN) - vankúše uložené kolmo na ustlanú posteľ; perina uložená na koňa (Lipt. Mikuláš) - ozdobne uložená perina na voze pri prevážaní mladuchinho rúcha
13. pov, jtrenč súčasť krosien, páka zaisťujúca ozubené koleso na vrchnom návoji: kvón (Kostolné MYJ); kvóň (Kostolná TRČ)
14. detv, novohr časť pluhu slúžiaca na regulovanie hĺbky orby, stlpica: kuoň (Detva ZVO); kuom (Šuľa MK); kón (Turíčky LUČ)
15. žit, jnitr nástroj na plnenie čriev: To má šťiri nohi, je ďiera a takí vrh z rúlkov a tín sa naďievalo, to bóv kvon na hurki (V. Maňa VRB); kóň (Nitr. Hrádok NZ)
16. vin.
a. jstrsl viničný prút ponechaný na veľa očiek na bohatšiu úrodu al. potápanie: Nahaľi s kŕča aj dva-tri prúti celie, priviazaľi k ťíkan a tie zeľenie prúti volaľi koňe (Čajkov LVI); Dva prúti sa celkom ňezrežú, no to je akože: koňe som nahau̯ (Sklabiná MK)
b. jzempl viničný výhonok bez plodu: Obnoška pres fircika je kuň (Kaluža MCH); konisko, konsko s. i m. i konšte s. zvel. expr. k 1, 2: Šag máme koniská, vitáhneme tích štrnás krížov (Dechtice TRN); Take koňisko chce žrec (Dl. Lúka BAR); Také konščo už aj niéčo utáhne! (Bošáca TRČ); Takí starí koňisko! (V. Bielice TOP); Kade to ideš, ti konisko sprostí?! (Malženice HLO)
F. konská jak stodoli (Dol. Súča TRČ) - veľmi veľké; narobení jak takí konisko (Brestovany TRN) - veľmi vyčerpaný
konsko p. kôň
konšte p. kôň