kyslík -a m. plynný chem. prvok obsiahnutý vo vzduchu a nevyhnutný na život, zn. O;
kyslíkový príd.: k. dýchací prístroj
kyslík -ka m.
kyslík -ka m. chem. ▶ plynný prvok bez farby a zápachu obsiahnutý vo vzduchu, vode i v zemskej kôre a nevyhnutný pre život, zn. O oxygenium: kvapalný, plynný, tuhý k.; umelý k.; reakcie s kyslíkom sa označujú ako horenie; zásoby rozpusteného kyslíka vo vode; dýchať zvlhčený k.; napojiť pacienta na k.; zabezpečovať prívod kyslíka do organizmu; dve tretiny kyslíka vyprodukujú suchozemské rastliny, najmä dažďové pralesy
kyslík plynný chemický prvok bez farby a zápachu obsiahnutý vo vzduchu, potrebný na život • oxygén
kyslík, -a m. chem. plynný prvok bez farby a zápachu, ťažší ako vzduch, spolu s dusíkom vytvára vzduch, je potrebný pre život, dýchanie, oxygénium (zn. O);
kyslíkový príd.: k. dýchací prístroj, k. plameň (pri zváraní), k-á bomba, fľaša naplnená koncentrovaným kyslíkom
kyslík m. csl nov. plyn potrebný pri zváraní železa: Ňeská šetko zvarame na kisľiku (Bobrov NÁM); Prettim na uhľu a teraz eľektricki s kisľikom zvaruju (Hanušovce n. Top. GIR)