kyselina -y -lín ž. chem. zlúčenina obsahujúca vodíkový atóm, kt. spôsobuje kyslú reakciu vodného roztoku, op. zásada: k. sírová, organické k-y;
kyselinový príd.
kyselina -ny -lín ž. 1. chem., biochem. ▶ chemická zlúčenina, ktorá rozpustením vo vode uvoľňuje ióny, má pH nižšie ako 7,0 a viac al. menej kyslú chuť, so zásadami tvorí soli a modrý lakmus farbí načerveno; op. zásada: zriedená k.; k. dusičná, chlorovodíková, sírová, uhličitá; k. mliečna, citrónová, benzoová; roztok kyseliny soľnej; určiť koncentráciu kyselín; mať zvýšený obsah kyseliny močovej v krvi; anorganická k. tvorená z minerálnych látok; organická k. tvorená z látok živočíšneho al. rastlinného pôvodu; slabá k. čiastočne rozpustná vo vodnom roztoku; deoxyribonukleová k. obsiahnutá v chromozómoch, nositeľka genetickej informácie predstavujúca súbor génov určujúcich genotyp jedinca, skr. DNA; ribonukleová k. obsiahnutá v jadre, cytoplazme a chromozómoch buniek a usmerňujúca tvorbu bielkovín, skr. RNA 2. hovor. ▶ žalúdočná šťava napomáhajúca trávenie a pri nadmernej tvorbe vyvolávajúca pálenie záhy: mať kyselinu; trpieť na kyselinu; niektoré potraviny prispievajú k zvýšenej tvorbe kyseliny
trieslovina chem. organická zlúčenina z niektorých častí rastlín • chem.: kyselina trieslová • tanín (trieslovina používaná v lekárstve, garbiarstve a pod.)
kyselina, -y, -lín ž.
1. chem. zlúčenina kysličníkov nekovových prvkov s vodou: organická, anorganická k., k. soľná, sírová, octová, k. mliečna, mravčia, k. dusičná, k. vínna;
2. lek. žalúdková k. organická zmes v žalúdku napomáhajúca trávenie;
kyselinový príd.: k. zápach, k-é pary
(jedna) kyselina; (bez) kyseliny; (ku) kyseline; (vidím) kyselinu; (ó) kyselina!; (o) kyseline; (s) kyselinou;
(štyri) kyseliny; (bez) kyselín; (ku) kyselinám; (vidím) kyseliny; (ó) kyseliny!; (o) kyselinách; (s) kyselinami;