kyselina -ny -lín ž. 1. chem., biochem. ▶ chemická zlúčenina, ktorá rozpustením vo vode uvoľňuje ióny, má pH nižšie ako 7,0 a viac al. menej kyslú chuť, so zásadami tvorí soli a modrý lakmus farbí načerveno; op. zásada: zriedená k.; k. dusičná, chlorovodíková, sírová, uhličitá; k. mliečna, citrónová, benzoová; roztok kyseliny soľnej; určiť koncentráciu kyselín; mať zvýšený obsah kyseliny močovej v krvi; anorganická k. tvorená z minerálnych látok; organická k. tvorená z látok živočíšneho al. rastlinného pôvodu; slabá k. čiastočne rozpustná vo vodnom roztoku; deoxyribonukleová k. obsiahnutá v chromozómoch, nositeľka genetickej informácie predstavujúca súbor génov určujúcich genotyp jedinca, skr. DNA; ribonukleová k. obsiahnutá v jadre, cytoplazme a chromozómoch buniek a usmerňujúca tvorbu bielkovín, skr. RNA
2. hovor. ▶ žalúdočná šťava napomáhajúca trávenie a pri nadmernej tvorbe vyvolávajúca pálenie záhy: mať kyselinu; trpieť na kyselinu; niektoré potraviny prispievajú k zvýšenej tvorbe kyseliny