Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

kypieť -í -ia nedok.

1. (o tekutine) pretekať z nádoby zväčšovaním objemu vyvolaným varom: mlieko k-í

2. výrazne sa prejavovať; búriť sa, vrieť: všade k-í život, čulý ruch; k-í v ňom zlosť

3. oplývať, prekypovať: k. zdravím, veselosťou

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kypieť ‑í ‑ia ‑el nedok.

kypieť -pí -pia kyp! -pel -piac -piaci -penie nedok. 1. ▶ (o tekutine) pretekať z nádoby v dôsledku zväčšovania objemu, obyč. pri vare: kaša, mlieko kypí; na šporáku kypela polievka; pren. z pohárov kypelo čierne pivo; pren. expr. z nohavíc mu kypelo tučné brucho
2. (v kom; čím; kde) ▶ prudko, búrlivo sa prejavovať; syn. búriť sa, vrieť: začínala vo mne k. žlč, krv; zlosť v ňom kypí; k. spravodlivým hnevom, od hnevu; okolo nej kypel život; rozhliadol sa po hlučnom, čulým ruchom kypiacom námestí
3. (čím) ▶ mať niečoho hojnosť; syn. oplývať, prekypovať: tvár jej kypí zdravím; miazgou kypiaci zdravý strom; Každý bol veselý, všetko sa tešilo a kypelo radosťou a veselosťou. [J. Lenčo]
parem. čo v srdci vrie, v ústach kypí prejavovať svoj hnev, rozhorčenie slovami
dok. k 1vykypieť, k 2 vzkypieť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovaťrevoltovaťpovstávaťvzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu

2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriťburácaťkypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypíkniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťoudvíhať savzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúvabesnieť (sa)zúriťvyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa


hýriť 1. tráviť čas zábavou a obyč. pritom míňať peniaze: hýri po nociachhovor.: flámovaťlumpovaťhovor. expr. lumpáčiť (nestriedmo, pri pijatike): flámovali, lumpovali do ránahovor. zastaráv. al. expr. mulatovaťexpr.: bújaťbujdošiť (samopašne): pili, bujdošili, hrali kartynár. huľať (Kálal; piť a veseliť sa)

2. mať niečo vo veľkej miere • mať hojnosťoplývať: jeseň hýri, oplýva farbami, má hojnosť fariebprekypovaťkypieť (nejakou vlastnosťou): prekypuje, kypí zdravím, radosťouiskriťexpr. sršať: iskrí, srší humorom


iskriť 1. tvoriť iskry • sršať: rušeň iskrí, srší (iskrami); oči mu iskria, sršia (hnevom)prskať: prskavky prskajú

2. javiť sa, svietiť ako iskry, prerušovane intenzívne žiariť • iskriť sajagať sajagotať satrblietať sa: v očiach (sa) mu iskrí, jagá, trbliece smiechstriebriť sablyšťať sablýskať saexpr. blyskotať saligotať sa: v kvetoch sa striebri, blyští, blyskoce, ligoce rosamihotať samihať sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihajú hviezdyprebleskovaťprebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): čosi za oblokom prebleskuje

3. hojne sa niečím prejavovať • oplývať: iskriť, oplývať dobrými ideamihýriťexpr. sršaťprekypovaťkypieť: hýri, srší vtipmi; prekypuje, kypí radosťou


kypieť 1. zväčšovaním objemu (obyč. pri vare) presahovať okraj nádoby: mlieko, polievka kypíprekypovaťpretekať: šampanské kypí, prekypuje; šumienka preteká (z pohára)

2. byť v pohybe, výrazne sa prejavovať • expr. vrieťprekypovať: na uliciach kypí, vrie život; hnev v ňom vriekvasiť sabúriť sa: všetko sa v ňom kvasí, búriburácať (o mori)

3. mať hojnosť • prekypovaťoplývať: mládenec kypí, prekypuje, oplýva zdravímexpr. sršať (týka sa duševných vlastností, citov): srší optimizmom, radosťouhýriťiskriť: hýri, iskrí vtipmivyznačovať sa (mať ako charakteristický znak): vyznačovať sa činorodosťou


oplývať mať bohatosť hmotných vecí al. duchovných hodnôt • mať hojnosť (niečoho) • byť bohatý (na niečo): oplývať peniazmi, majetkami, mať hojnosť peňazí, majetkovprekypovaťkypieť (týka sa nehmotných vecí): prekypovať, kypieť veselosťou, zdravím, optimizmomiskriťexpr. sršať (myšlienkami, nápadmi, vtipmi) • hýriť (mať niečoho nadbytok): lúka hýri kvetmi, farbami

p. aj topiť sa1 2


variť sa 1. byť vo vare • vrieť: polievka sa varí, vriezvárať saklokočiť (sa)hádzať klokoče (prudko vrieť): voda sa zvára, klokočíklokotaťbublaťexpr. blbotať (vydávať pritom zvuk): voda bublekypieťprekypovať (zároveň pretekať z nádoby): mlieko kypí

2. p. diať sa


vrieť 1. byť vo vare • variť sa: voda vrie, voda sa varízvárať sa: mlieko sa zváraklokočiť (sa)hádzať klokočevrieť klokočom (prudko vrieť a tvoriť veľké bubliny): polievka klokočíklokotaťbublaťexpr. blbotať (vydávať pritom zvuk): kaša bublekypieťprekypovať (zároveň pretekať z nádoby)

2. expr. (o citoch) prudko, búrlivo sa prejavovať • kypieť: zlosť v ňom vrie, kypíbúriť sakvasiť (sa): všetky jej city sa búria; hnev (sa) v ňom kvasíexpr. zvárať sa: krv sa mu zvára od zlostikniž. prekypovať

3. expr. byť veľmi rušný • kypieťkniž. prekypovať: ulica vrie, kypí, prekypuje životom


vyznačovať sa mať ako charakteristický znak • zastar. vyznamenávať sa: náš rod sa vyznačuje, vyznamenáva vysokým vzrastomoplývaťprekypovaťkypieť (mať niečoho v hojnej miere): povahovo oplýva, prekypuje veselosťou; starec kypí múdrosťoukniž. honosiť sa: kaštieľ sa honosí vzácnymi pamiatkami

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kypieť, -í, -ia nedok.

1. vylievať sa (z nádoby), prelievať sa následkom prudkého varu al. šumenia: mlieko kypí, šampanské kypí;

2. búrlivo sa prejavovať navonok, búriť sa; vrieť: Malo mu prsia roztrhnúť, tak v ňom všetko kypelo: zlosť, obavy. (Taj.) Na rínku kypí jarmočný život. (Kuk.)

zdravie mu z tváre kypí vidieť, že je zdravý;

3. (čím) oplývať, prekypovať: k. zdravím, životom, k. hnevom, nenávisťou; pren. líca dobre nekypia krvou (Tim.)veľmi červené;

dok. k 1 vykypieť, k 2 vzkypieť

Morfologický analyzátor

kypieť nedokonavé sloveso
(ja) kypím VKesa+; (ty) kypíš VKesb+; (on, ona, ono) kypí VKesc+; (my) kypíme VKepa+; (vy) kypíte VKepb+; (oni, ony) kypia VKepc+;

(ja som, ty si, on) kypel VLesam+; (ona) kypela VLesaf+; (ono) kypelo VLesan+; (oni, ony) kypeli VLepah+;
(ty) kyp! VMesb+; (my) kypme! VMepa+; (vy) kypte! VMepb+;
(nejako) kypiac VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor