kyjak -a m. hrubá palica rozšírená na jednom konci, kyj: zahnať sa k-om
● ísť na niekoho (s) k-om násilím
kyjak -ka pl. N -ky m. 1. ▶ hrubá, obyč. drevená palica rozšírená na jednom konci, často slúžiaca ako zbraň; syn. kyj: dubový, okovaný, ťažký k.; bojový, obrovský, vyrezávaný k.; praľudia ozbrojení kyjakmi a oštepmi; ovaliť, udrieť niekoho kyjakom po hlave; mlátiť sa kyjakmi; drviť kyjakom proso na múku; Mesiac Brezeň si sadol na najvyšší kameň a zakrúžil kyjakom ponad vatru. [M. Ďuríčková] 2. ▶ bazídiová huba kyjakovitého tvaru na temene useknutá, s vráskatou plodnou časťou: našli okrem dubákov aj zopár kyjakov □ bot. kyjak obrovský Clavariadelphus pistillaris huba vyskytujúca sa v riedkych skupinách v listnatých lesoch; kyjak useknutý Clavariadelphus truncatus vzácna jedlá huba rastúca najmä v podhorských smrečinách ◘ fraz. naháňať niekoho kyjakom násilím od niekoho niečo vyžadovať ▷ zdrob. ↗ kyjačik; kyjačisko -ka -čísk s., v sg. i m. zvel.: Pritom dvíhal každý kyjačisko nad hlavu a zaháňal sa, sťaby chcel udrieť. [A. Habovštiak]
kyjak hrubá palica rozšírená na jednom konci • kyj: udrieť niekoho kyjakom, kyjom • budzogáň • buzogáň (ťažký kyjak, obyč. v rozprávkach) • obuch • tĺk (nástroj na roztĺkanie)
p. aj palica
obuch 1. plochá strana sekery • obušok
2. železný al. drevený nástroj na udieranie • kyjak • tĺk: buchnúť do niečoho obuchom, kyjakom, tĺkom • obušok • hovor.: pendrek • pelendrek (policajná zbraň na bitie)
palica dlhší kus rovného tenšieho dreva, často opracovaný a používaný na podopieranie, pri hre, športe a pod.: opierať sa o palicu; lyžiarske palice • krivuľa • expr. bakuľa (hrubšia, obyč. zakrivená palica): pastierska bakuľa • expr.: čugaňa • chabina: zahnať sa na psa čugaňou, dostať chabinou po chrbte • kyjak • kyj (hrubá, na jednom konci rozšírená palica): ovaliť niekoho kyjakom • trstenica (pružná palica, pôvodne z istého druhu palmy): dostať trstenicou • štiep • štiap (dlhá palica, obyč. na obíjanie orechov) • hovor. papek (neopracovaná palica): udrieť niekoho papekom • nár. patyk: oháňať sa patykom • nár. sukovica (hrčovitá palica): tresol sukovicou na dvere • zastar. feruľa (palica na trestanie)
p. aj kyjak
kyjak, -a m. hrubá palica na jednom konci rozšírená, kyj: udrieť, zabiť niekoho k-om; Tackám sa, akoby ma boli kyjakom orútili. (Al.);
kyjačik, -a/-čka m. zdrob.;
kyjačisko, -a str. i m. zvel.
(jeden) kyjak; (bez) kyjaka; (ku) kyjaku; (vidím) kyjak; (ó) kyjak!; (o) kyjaku; (s) kyjakom;
(dva) kyjaky; (bez) kyjakov; (ku) kyjakom; (vidím) kyjaky; (ó) kyjaky!; (o) kyjakoch; (s) kyjakmi;