kyj -a m. kyjak: ovaliť niekoho k-om
kyj kyja pl. N kyje m. ▶ hrubá, obyč. drevená palica rozšírená na jednom konci, často slúžiaca ako zbraň; syn. kyjak: pastiersky k.; lovec s kyjom v ruke; ovaliť, udrieť niekoho kyjom; zahnať sa kyjom; Zdvihol kyj zo zeme, položil si ho na plece a hybaj za drakom. [A. Habovštiak]
kyjak hrubá palica rozšírená na jednom konci • kyj: udrieť niekoho kyjakom, kyjom • budzogáň • buzogáň (ťažký kyjak, obyč. v rozprávkach) • obuch • tĺk (nástroj na roztĺkanie)
p. aj palica
kyj p. kyjak
palica dlhší kus rovného tenšieho dreva, často opracovaný a používaný na podopieranie, pri hre, športe a pod.: opierať sa o palicu; lyžiarske palice • krivuľa • expr. bakuľa (hrubšia, obyč. zakrivená palica): pastierska bakuľa • expr.: čugaňa • chabina: zahnať sa na psa čugaňou, dostať chabinou po chrbte • kyjak • kyj (hrubá, na jednom konci rozšírená palica): ovaliť niekoho kyjakom • trstenica (pružná palica, pôvodne z istého druhu palmy): dostať trstenicou • štiep • štiap (dlhá palica, obyč. na obíjanie orechov) • hovor. papek (neopracovaná palica): udrieť niekoho papekom • nár. patyk: oháňať sa patykom • nár. sukovica (hrčovitá palica): tresol sukovicou na dvere • zastar. feruľa (palica na trestanie)
p. aj kyjak
kyj, -a m. hrubá palica na jednom konci rozšírená, kyjak: udrieť, ovaliť človeka k-om
● hovor. ostať ako k-om ovalený veľmi zarazený, omráčený; ísť na niekoho (s) k-om vyhrážať sa; bojí sa pes kyja (prísl.) vinník sa bojí trestu
(jeden) kyj; (bez) kyja; (ku) kyju; (vidím) kyj; (ó) kyj!; (o) kyji; (s) kyjom;
(štyri) kyje; (bez) kyjov; (ku) kyjom; (vidím) kyje; (ó) kyje!; (o) kyjoch; (s) kyjmi;