kyckať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok.
kyckať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. hovor. expr. 1. ((komu) na čo) ▶ (o tekutej al. polotuhej látke) padať, odpadávať vo väčších kvapkách al. kusoch niekam, kvapkať; syn. kvickať, kvackať, kväckať: pri pití mu mlieko kyckalo na zem; kyckajúca farba vytvárala zvláštne obrazce; Z očí sa im drali slzy a kyckali na horiace knôtiky. [P. Kováčik] 2. (čo (kam)) ▶ (obyč. neúmyselne) spôsobovať oddelenie (väčších) kvapiek tekutiny al. častí polotuhej látky; syn. kvackať, kväckať, kvickať: pozri, kyckáš víno po stole; dieťa kycká okolo seba kašu; kade chodí, tade kycká blato (z čižiem) ▷ dok. k 1 ↗ kycnúť
kycnúť -cne -cnú -cni! -col -cla -cnúc -cnutý -cnutie dok. hovor. expr. 1. ((komu) na čo) ▶ (o tekutej al. polotuhej látke) padnúť, odpadnúť vo väčších kvapkách al. kusoch niekam; syn. kvicnúť, kvacnúť, kväcnúť: zmrzlina sa roztopila a kycla jej na šaty; kyclo mi trochu cesta na zem 2. (čo/čoho (kam)) ▶ hodiť väčší kúsok polotuhej látky niekam; syn. kvacnúť: kycla omáčku na špagety; kycni tam ešte malty! ▷ nedok. ↗ kyckať
kvackať, kväckať expr. 1. odpadávať vo väčších kvapkách, kusoch; rozlievať takýmto spôsobom a spôsobovať znečistenie • expr. kvickať • hovor. expr. kyckať: med kvacká, kväcká, kycká na zem; dieťa si kvackalo, kvickalo, kyckalo kašu na šaty • kvapkať (padať v kvapkách a znečisťovať niečo): káva jej kvacká na šaty • expr. gebriť (znečisťovať tekutinou): gebriť po stole
p. aj špiniť 1
2. p. klesať 1
kvapkať 1. padať v kvapkách; spôsobovať padanie kvapiek • expr. kvapčať (obyč. husto, prudko): z vlasov jej kvapká, kvapčí voda; z nosa kvapká, kvapčí krv • kvápať (vo veľkých kvapkách): atrament kvápe na zem • odkvapkávať • pokvapkávať (v dlhších intervaloch, občas stekať po kvapkách): z kohútika odkvapkáva, pokvapkáva voda • slziť (popúšťať kvapky): tesnenie slzí • expr.: čľapkať • čliapkať • čľapčať • čapkať (s čľapotom dopadať; obyč. o kvapkách dažďa): dážď čľapká na oblok • crkať • cŕkať • cvrkať • cvŕkať (tiecť slabým, prerývaným prúdom): crká do pohára trocha mlieka • expr.: kvackať • kväckať • kvickať • hovor. expr. kyckať (väčšími kvapkami spôsobovať znečistenie): polievka mu kvacká na obrus; z lyžice kycká lekvár
2. liať po kvapkách • nakvapkávať: kvapká, nakvapkáva si liek do nosa
kyckať p. kvackať 1
špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinu • znečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkami • poškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínom • hovor. expr.: babrať • zahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltou • expr.: sviniť • špintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincú • expr.: gebriť • kyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľu • expr.: fafrať • fúľať • mazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánky • pejor. cundrať: cundrať si šaty • expr.: čubrať • šubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vode • expr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky
2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásť • špintať • hrub. sviniť • vulg. srať: psy špinia v parku • det. kakať • expr.: fákať • hnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvore • trúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na obloky • lajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevá • vyprázdňovať sa
3. p. haniť
kyckať, -á, -ajú nedok. hovor. expr.
1. (čo) kvapkať, hádzať po väčších kúskoch, po troche, kvackať: Lyžicou mu kyckala škvarky. (Gab.)
2. padať, odpadávať po kúskoch, po troche, kvackať: Z handár kyckalo hnedé blato. (Fr. Kráľ);
dok. kycnúť
kycnúť, -ne, -nú, -col dok. hovor. expr.
1. (čo, čoho) pustiť, hodiť, nechať padnúť, kvapnúť kúsok, trochu niečoho, kvacnúť: k. lekvár, masť na šaty;
2. padnúť, odpadnúť v menšom množstve, kvacnúť: omáčka kycla z lyžice;
3. spadnúť, skydnúť sa: cez prah kyclo, chúďa (Hviezd.); truhlička kycne dnom na zem (Heč.);
nedok. kyckať
kyckať nedok. 1. strsl expr. roztrácať po väčších kvapkách (o polotuhej látke): Ňeobzeraj sa pri jeďeňí, kickáš po stoľe (Dol. Lehota DK); Aňi to ňezje, ľen čo ňemilobohu po zemi kická (Košťany n. Tur. MAR) 2. gem odkvapkávať; odpadávať v menších čiastkach: Ag nám tó kická tá vakóka s té steni (Kameňany REV); Z loškí ti kická grízig na zem (Rozložná ROŽ)