kvocient -u/-a m. odb. číslo udávajúce pomer dvoch hodnôt: psych. → inteligenčný k.
kvocient -tu/-ta pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ odb. ▶ číslo udávajúce pomer dvoch hodnôt al. veličín: číselný k.; nízky, vysoký k.; k. úmrtnosti, zločinnosti sa znižuje, zvyšuje; psych. inteligenčný k. úroveň inteligencie vypočítaná ako pomer mentálneho veku k fyzickému veku, skr. IQ; emocionálny k. stupeň citovej a spoločenskej inteligencie; lek. respiračný k. pomer objemu vydýchnutého oxidu uhličitého k vdýchnutému kyslíku za určitý čas
kvocient -a m. ‹l› odb. číslo udávajúce pomer dvoch hodnôt: ped. inteligenčný k. stonásobný podiel čísla udávajúceho mentálny vek a čísla udávajúceho kalendárny vek, skr. IQ; mat. k. geometrickej postupnosti podiel člena postupnosti a bezprostredne predchádzajúceho člena; lek., biol. respiračný k. pomer objemu vydýchaného oxidu uhličitého a spotrebovaného kyslíka pri dýchaní; bielkovinový k. pomer koncentrácie albumínu a globulínu v krvnom sére a v moči
kvocient, -u/-a m. číslo udávajúce pomer dvoch hodnôt;
mat. podiel pri delení; psych. inteligenčný k. číslo udávajúce pomer mentálneho a životného veku
(jeden) kvocient; (bez) kvocientu, kvocienta; (ku) kvocientu; (vidím) kvocient; (ó) kvocient!; (o) kvociente; (s) kvocientom;
(štyri) kvocienty; (bez) kvocientov; (ku) kvocientom; (vidím) kvocienty; (ó) kvocienty!; (o) kvocientoch; (s) kvocientmi;