kvocient -u/-a m. odb. číslo udávajúce pomer dvoch hodnôt: psych. → inteligenčný k.
kvocient -tu/-ta pl. N -ty I -tmi m.
kvocient -tu/-ta pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ odb. ▶ číslo udávajúce pomer dvoch hodnôt al. veličín: číselný k.; nízky, vysoký k.; k. úmrtnosti, zločinnosti sa znižuje, zvyšuje; psych. inteligenčný k. úroveň inteligencie vypočítaná ako pomer mentálneho veku k fyzickému veku, skr. IQ; emocionálny k. stupeň citovej a spoločenskej inteligencie; lek. respiračný k. pomer objemu vydýchnutého oxidu uhličitého k vdýchnutému kyslíku za určitý čas
kvocient -a m. ‹l› odb. číslo udávajúce pomer dvoch hodnôt: ped. inteligenčný k. stonásobný podiel čísla udávajúceho mentálny vek a čísla udávajúceho kalendárny vek, skr. IQ; mat. k. geometrickej postupnosti podiel člena postupnosti a bezprostredne predchádzajúceho člena; lek., biol. respiračný k. pomer objemu vydýchaného oxidu uhličitého a spotrebovaného kyslíka pri dýchaní; bielkovinový k. pomer koncentrácie albumínu a globulínu v krvnom sére a v moči
kvocient, -u/-a m. číslo udávajúce pomer dvoch hodnôt;
mat. podiel pri delení; psych. inteligenčný k. číslo udávajúce pomer mentálneho a životného veku
kvocient m lat mať podiel pri delení: summa, která z rozdělenj pocházý, gménuge se kwocient aneb kolikkrátel (LU 1775); čo gest kolikkrátel aneb kwocient (PrP 1780)