kvet -u m.
1. časť rastliny (obyč. príťažlivého tvaru, farby a vône), kt. po odkvitnutí dozrieva na plod: rozvitý k., vzácny k. orchidey, jabloň obsypaná k-mi, k-y voňajú
2. kvitnúca rastlina; rastlina s ozdobnými listami, kvetina: lúčne k-y, kytica k-ov; izbový k.
3. hromad. sušené (liečivé) kvety na prípravu čaju: vrecúško lipového, bazového k-u
4. čo pripomína kvet: ľadové k-y; → muškátový k.
● dievča ako k. svieže, krásne; byť v plnom k-e a) práve kvitnúť b) byť na vrchole síl;
kvetný príd.: bot. k. obal; cirk. K-á nedeľa pred Veľkou nocou;
kvietok -tka m. zdrob. k 1, 2
● iron. to je → pekný k.
kvet, -u m.
1. súbor obyč. pekne usporiadaných a pestro sfarbených, niekedy voňajúcich rastlinných listov, prispôsobených pre rozmnožovanie semenných rastlín: živý k., svieži, zvädnutý k., k-y vädnú, opŕchnu, vyzdobiť miestnosť k-mi, strom obsypaný k-mi, posiaty k-mi, vôňa k-ov; bot. jednodomé, piestikové, tyčinkové k-y; lipový, bazový k.; muškátový k. druh korenia
● v k-e mladosti v mladíckych, dievockých rokoch; byť v k-e života v najlepších rokoch, mladý; ísť do k-u mať puk al. puky, začínať kvitnúť; byť samý k. plný kvetov; byť v (plnom) k-e práve kvitnúť, pren. byť mladý, pekný, pri plnej sile, byť na vrchole rozvoja; ako kvet a) mladý, b) pekný, c) čistý, nevinný;
2. kvitnúca al. ozdobná rastlina, kvetina: k. v črepe, záhradné, poľné, lesné k-y, pestovať, sadiť, presádzať, polievať k-y
● bás. zlomený kvet o mladom veľmi chorom al. mŕtvom človeku; hynie ako presadený kvet o človeku násilne preloženom do nového, nezvyklého prostredia;
3. vec, ktorá tvarom al. inou vlastnosťou pripomína rastlinný kvet: umelé, papierové k-y; ľadový k. podoby kvetov, ktoré vytvára mráz z pary na oknách; sladový k. usušené korienky jačmenného sladu používané ako krmivo; arzénový k. jedovatý prášok, kysličník arzenitý; zinkový k. prášková biela farba, kysličník zinočnatý; sírny k. prášková zmes amorfnej síry; ľud. biely k. chorobný povlak na jazyku dieťaťa;
kvetný príd.: k. obal, k-á čiaška, k-é hriadky, k-é plevy; Kvetná nedeľa pred Veľkou nocou;
kvetový príd.: zried. k-á vôňa (Jégé) vôňa kvetov;
kvietok, -tka m. zdrob.; pren. iron. huncút, šibal
● to je dobrý kvietok, k. z čertovej záhradky o zlom dieťati al. mladom človeku;
kvietoček, -čka m. zdrob. expr.
kvietok, kvietoček p. kvet
(jeden) kvietok; (bez) kvietka; (ku) kvietku; (vidím) kvietok; (ó) kvietok!; (o) kvietku; (s) kvietkom;
(dva) kvietky; (bez) kvietkov; (ku) kvietkom; (vidím) kvietky; (ó) kvietky!; (o) kvietkoch; (s) kvietkami;