Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kvalifikácia -ie ž.

1. priznaná schopnosť vykonávať istú prácu al. funkciu: odborná k., zvýšiť si k-iu, (ne)mať k-iu

2. práv. kvalifikovanie (význ. 2): k. činu;

kvalifikačný príd.: k-á komisia; k. zápas o postup v súťaži

kvalifikačný -ná -né príd.

kvalifikačný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s kvalifikáciou, schopnosťou vykonávať odbornú prácu al. funkciu; súvisiaci s overovaním takejto schopnosti: k. kurz; kvalifikačná skúška, kvalifikačné štúdium; kvalifikačné zaradenie do platových tried na základe kvalifikácie; spĺňať, nespĺňať kvalifikačné kritériá, predpoklady, požiadavky; zvyšovať kvalifikačnú úroveň pracovníkov □ lingv. kvalifikačné prídavné mená akostné prídavné mená vyjadrujúce statický príznak z hľadiska hovoriaceho (napr. zelený, slepý) al. vlastnosť s príznakom hodnotenia (napr. rýchly, skvelý, komunikatívny)
2. šport. ▶ overujúci stupeň spôsobilosti jednotlivcov al. družstiev na postup do vyšších súťaží: k. turnaj, zápas; kvalifikačné preteky; vyhrať kvalifikačnú skupinu

kvalifikácia -ie ž. ‹l›

1. súhrn odborných vedomostí, schopností, návykov a skúseností (získaných nejakou prípravou) potrebných na výkon určitej zložitej práce; stupeň vhodnosti osoby na výkon určitej práce, spôsobilosť, schopnosť: mať k-iu pre určitý odbor; zvyšovať si k-iu; jazyková, odborná k.

2. odborné hodnotenie, posudzovanie, odborný posudok, špecializácia: práv. k. činu právne zhodnotenie; šport. k. pretekára, družstva vyraďovacia súťaž pri veľkom počte pretekárov, zaradenie do výkonnostnej triedy a pod.;

kvalifikačný príd.: k-á tabuľka; šport. k. turnaj, k-é stretnutie, k. zápas rozhodujúci o postupe do vyššej súťaže, do vyššej výkonnostnej triedy; k-á trieda

kvalifikácia, -ie ž.

1. spôsobilosť, schopnosť vykonávať nejakú prácu al. funkciu: odborná, pracovná, politická k., zvyšovať k-iu;

2. práv. posudzovanie, hodnotenie: k. činu, právna k. skutku;

kvalifikačný príd.: k-á komisia, k-á skúška, k-á stupnica; šport. k. zápas