Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

kvákať1 -a nedok. vydávať zvuky kva, kvá: žaby, vrany k-jú;

pren. expr. rozprávať, tárať: ustavičné k-nie o tom istom

kto príde medzi vrany, musí k. ako ony


kvákať2 -če/-ka -ču/-kajú -č/-kaj! -čuc/-kajúc -čuci/-kajúci nedok. expr. ťahať za vlasy: k. dieťa pri česaní

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kvákať ‑a ‑ajú nedok. (vydávať zvuk)
kvákať ‑če/‑ka ‑ču/‑kajú ‑č/‑kaj! ‑kal ‑čuc/‑kajúc ‑čuci/‑kajúci nedok. (ťahať za vlasy)

kvákať1 -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. 1. ▶ (o kačke, žabe) vydávať zvuk kva, kvá, kvak, kvák: na rybníku kvákali divé kačky; rosničky hlasno kvákajú; O žabiakovi kvákali žabky ležiace v bahne. [V. Čurmová]
2. expr. ▶ zbytočne, priveľa rozprávať, viesť dlhé reči; syn. tárať, trepať: k. s kamarátkou; k. stále, dokola to isté; v jednom kuse kvákajú o práci; počúva kvákanie pri vedľajšom stole; Len som táral, kvákal, zabával som slečinku. [P. Andruška]
parem. kto príde medzi vrany, musí kvákať ako ony človek sa musí prispôsobiť okoliu
dok.kvaknúť1, zakvákať


kvákať2 -áče/-áka -áču/-ákajú (ne)kváč/(ne)kvákaj! -ákal -áčuc/-ákajúc -áčuci/-ákajúci -ákanie nedok. expr. (koho, čo (za čo)) ▶ silno a bolestivo ťahať za vlasy, šticovať: k. dievčatá za vrkoče; k. dieťa hrebeňom; pri česaní ju matka nechtiac kvákaladok.kvaknúť2


kvaknúť1 -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutie dok. 1. ▶ (o kačke, žabe) vydať zvuk kva, kvá, kvak, kvák: Kvak! - kvakla žaba v smrteľnej úzkosti. [J. Balco]
2. hovor. expr.povedať niečo, ozvať sa: opováž sa nahlas k.!
nedok.kvákať1

kvaknúť2 -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutie dok. expr. (koho, čo za čo) ▶ silno a bolestivo potiahnuť za vlasy, pošticovať: poriadne ju kvakol za vrkočnedok.kvákať2

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


kmásať expr. 1. prudko niečím pohybovať • lomcovať: víchrica kmáše, lomcuje stromamimykaťšklbaťtrhaťexpr. drmať: myká, šklbe, drme ho za kabát, za rukávexpr. kvákať (ťahať za vlasy): kváče dievčaťu vlasy

2. prudkým pohybom odstraňovať niečo odniekiaľ • šklbať (obyč. v chumáčoch): kmásať, šklbať ovocie zo stromu; šklbať trávustŕhaťstrhávaťtrhaťdriapať: stŕha, strháva, trhá, driape šaty z ranenéhoexpr.: česaťočesávať (o vetre): vietor češe, očesáva ihličie, šušky z borovícexpr. šústať (trhať, kosiť vo veľkom množstve): šústa trávu


kvákať1 1. p. hovoriť 1, tárať 2. p. tákať


kvákať2 p. šticovať


šticovať poťahovať vlasy, šticu niekomu • expr. kvákať: pri česaní jej dlhých vlasov ju šticovala, kvákalaexpr.: kvačkovaťkečkovaťnár. kučkovať: chlapci sa kvačkujú, kečkujúhovor. expr. pačesovať: v hneve sa začali pačesovaťťahaťmykaťšklbať (za vlasy): Neťahaj ma, nemykaj ma, nešklb ma (za vlasy)!kmásať: pri česaní dievku nemilosrdne kmášehovor. expr.: myksovaťmyksľovaťmykcovať (za vlasy)


tákať vydávať zvuky podobné slabike ták (o kačke) • kačkať: na dvore tákajú, kačkajú kačicekvákať (vydávať zvuk kvá; obyč. o vrane, žabe, zried. o kačici)


tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbúchaťkvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesťmotať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieťtrkotaťdrkotaťrapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiťrependiťklebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotaťľapotaťľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchaťbalušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblaťbrbotaťfrfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na trihovoriť, čo slina na jazyk donesiepúšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírkumlátiť prázdnu slamu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kvákať1, -ka/-če, -kajú/-ču nedok. (o vrane, kačici, žabe) vydávať zvuk podobný „kvá-kvá“

Kto príde medzi vrany, musí kvákať ako ony prísl. treba sa prispôsobiť okoliu, prostrediu;

dok. zakvákať


kvákať2, -če/-ka, -ču/-kajú, -ajúci/kváčúci nedok. hovor. (koho, čo) ťahať za vlasy, trhať za vlasy: kváče jej vlasy; Kvákal ma za vlasy, zametal so mnou zem. (Žáry);

dok. vykvákať, kvaknúť


kvaknúť, -ne, -nú, -kol dok. zried. (koho) potiahnuť, trhnúť za vlasy: Preberá sa prstami v čiernych vlasoch, ale sa i kvakne veľmi často. (Kuk.);

nedok. kvákať

Morfologický analyzátor

kvákať nedokonavé sloveso
(ja) kváčem, kvákam VKesa+; (ty) kvákaš, kváčeš VKesb+; (on, ona, ono) kváka, kváče VKesc+; (my) kvákame, kváčeme VKepa+; (vy) kváčete, kvákate VKepb+; (oni, ony) kváču, kvákajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) kvákal VLesam+; (ona) kvákala VLesaf+; (ono) kvákalo VLesan+; (oni, ony) kvákali VLepah+;
(ty) kvákaj, kváč! VMesb+; (my) kvákajme, kváčme! VMepa+; (vy) kváčte, kvákajte! VMepb+;
(nejako) kvákajúc, kváčuc VHe+;
kwákať kwákať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor