Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

kus

I. -a m.

1. časť celku, diel: k. chleba, papiera, veľký k. poľa, prelomiť krajec na dva k-y

2. súvislá, nečlenená časť; celok; vystrúhaný z jedného k-a (dreva); kúpiť látku v k-e

3. veľké množstvo, veľká miera niečoho: prejsť k. cesty, vidieť k. sveta, vykonať k. práce; (v tom je) k. pravdy, k. jeho života

4. samostatná jednotka väčšieho množstva; jednotlivý predmet istého druhu: muzeálny k.; k-y nábytku, plemenný k. (dobytka); platený od k-a

5. dram. al. hud. dielo: klasický k.; (hrá) koncertné k-y

v jednom k-e stále; expr. (byť) ako k. dreva neohybný, nepružný; je ako k. chleba veľký dobrák;

kusový príd. k 1, 4: k-é uhlie; k. tovar;

kúsok -ska, kúštik -a, kúsoček, kúštiček -čka m.

1. zdrob. ku kus (význ. 1, 3): posledný k. (chleba), rozbiť na (márne) k-y; k. šťastia

2. iba kúsok expr. výkon, čin; výčin: majstrovský k., žonglérske k-y; stvárať k-y

ani k., k-a nič; do posledného k-a všetko; husársky k.;

kusisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.

II. i kúsok, kúštik, kúsoček, kúštiček, kusisko prísl. v istej (menšej al. väčšej) vzdialenosti: išiel k. predo mnou, auto zastalo k. od nás, k. vyššie je studnička

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kus ‑a m. i prísl.; kusový; kusisko ‑a ‑sísk s., jedn. i m.

kus kusa pl. N kusy m. 1.množstvo al. časť istého celku: k. chleba, torty, mäsa; k. papiera, železa; roztrhnúť látku na dva kusy; odtrhnúť k. nite; rozletieť sa na malé kusy; rozpadnúť sa na dva väčšie kusy; pren. Od radosti je celý preč, bez seba, ide sa rozsypať na kusy. [A. Bednár]
2.rovnorodý, obyč. väčší súvislý celok: schodisko z jedného kusa dreva; socha odliata v jednom kuse; kúpiť látku v kuse
3. ▶ veľká časť al. veľká miera niečoho: urobiť obrovský k. práce, roboty; precestovať, vidieť k. Európy, sveta; prežiť niekde k. života; mať k. pravdy, šťastia; je v tom k. logiky; na to treba k. talentu; A tu kus ochotného človeka, stelesnenej úprimnosti a dobroty. [M. Urban]; Prežili [dva národy, Češi a Slováci] kus histórie v jednom štáte, majú dva podobné jazyky. [Sme 1998]
4. ▶ samostatný osobitný predmet vyčlenený z množstva rovnorodých predmetov: drahocenný, aukčný k.; muzeálny, výstavný k.; reprezentačný, reprezentatívny k. výnimočne krásny a elegantný; vzácny k. nábytku; počet predaných kusov; k. za tri koruny; dva kusy mincí; niekoľko kusov dobytka; platiť od kusa; predávať kivi, ananás na kusy; kupovať sólo kusy; v revíri sa pohybuje nový k. obyč. jeleň, medveď a pod.; kapitálny k. mimoriadny úlovok
5. ▶ výsledok umeleckej činnosti; obrazové, divadelné, hudobné al. sochárske dielo; syn. výtvor: divadelný, hudobný k.; klasický k.
6. blíži sa významu príslovky ▶ v istej vzdialenosti; o istú vzdialenosť: je to k. poniže dediny; kráčal riadny k. predo mnou; boli hodný k. od pobrežia ďaleko; podišiel ešte k. a zastal; posunúť sa (o) k. ďalej, dopredu, nahor, vyššie
7. blíži sa významu príslovky ▶ o istú mieru, o istý stupeň kvality: boli o k. lepší, múdrejší; bude to mať (o) k. ľahšie; vyzeral (o) riadny k. starší ako ona oveľa; odvtedy o hodný k. podrástla oveľa
fraz. byť ako kus dreva/polena a) byť nešikovný (v práci, tanci a pod.) b) byť meravý, strnulý (v správaní, v prejavovaní citov a pod.); byť ako kus ľadu a) byť veľmi studený b) byť citovo chladný, bezcitný; byť [dobrý] ako kus chleba byť dobroprajný, dobrosrdečný; byť pevný ako kus žuly byť neoblomný; do posledného kusa všetko; kus po kuse postupne, jednotlivo, jeden za druhým; [prísť, pristaviť sa, zastaviť sa; pozvať niekoho] na kus reči na chvíľu sa porozprávať, podebatovať si; [rozbiť, roztrhať niečo; rozbiť sa, rozletieť sa] na márne kusy na mnoho drobných častí, celkom; to je kus o niečom krásnom, výnimočnom; hrub. [to] je kus vola je veľký hlupák; v [jednom] kuse stále, bez prestania: v kuse prší; v jednom kuse rozpráva; vložiť do niečoho kus [svojho] srdca celou svojou bytosťou sa angažovať v niečom
zdrob.kúsok, kúštik; kúsoček, kúštiček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: v čaji plávali kúsočky sušeného ovocia; vrana chňapla po koristi a po kúštičkoch ju prehĺtala; kusisko -ka kusísk s., v sg. i m. zvel.: k. skaly; k. života; prešli sme, máme pred sebou riadne, riadny k. cesty; Teraz sa mu zdalo, že je len kusiskom stŕpnutého mäsa, ktoré si z úľaku prestáva pamätať, čím donedávna bolo. [J. Johanides]


kúsok kúska pl. N kúsky, kúštik -ka pl. N -ky m. 1. zdrob.malá časť, malý kus niečoho: k. buchty, torty; odstrihnúť k. látky; zjesť k. jablka; vziať si posledný k. chleba; Zo žuvačky som si odlomil iba kúsok: asi 1 cm. Možno ešte menej. [D. Dušek]
2. zdrob.malé množstvo, malá miera niečoho; syn. trocha, máličko: k. času; k. šťastia; prejaviť k. obdivu; priniesť si domov k. prírody
3. iba kúsokčin al. výkon predvedený s ľahkosťou, obratnosťou, dokonalosťou: majstrovský k.; eskamotérsky, geniálny, kaskadérsky k.; upozornil na seba originálnym kúskom; stvárať kúsky nevhodne, neviazane sa správať, vyvádzať
4. blíži sa významu príslovky ▶ v istej malej vzdialenosti; (o) istú malú vzdialenosť: už boli k. od brehu; prejsť sa k. pešo; odprevadiť niekoho na k.; posunúť sa o k. dopredu, nahor, vyššie, ďalej
5. blíži sa významu príslovky ▶ o istú malú mieru, o istý malý stupeň kvality, trocha: zasa sme o k. múdrejší; nemohlo to byť (o) k. lepšie?; liečbu znášala o k. ľahšie ako predtým; Ty život zachraňuješ, ale ja patrím aspoň kúsok medzi tých, čo sa mu snažia dať zmysel. [P. Jaroš]
fraz. ani kúska/kúsok vôbec nič; husársky kúsok riskantne odvážny, trúfalý čin; [prísť, zájsť, zastaviť sa; pozvať niekoho] na kúsok reči na chvíľu sa porozprávať, podebatovať si; [rozbiť, roztrhať niečo; rozbiť sa] na [márne] kúsky na veľmi malé, drobné časti, celkom; nemať [ani] kúsok/kúska citu/srdca byť bezcitný, nemilosrdný, krutý; tratiť sa/vytrácať sa kúsok po kúštičku (o človeku) pomaly strácať zdravie, chradnúť
zdrob. kúsoček, kúštičekkus


kuš cit. ⟨fr.⟩ hovor. ▶ vyjadruje zahriaknutie, výzvu na utíšenie al. zachovanie ticha: k., bosorka akási!; k., nestrieľajte si z ľudí!; svedomie je ako dobre vycvičený pes, povieš mu „k., sadni!“ a ono počúvne; Kuš! - okríkla ho žena, ale v jej hlase už nebolo veľa hnevu. [Ľ. Jurík]

časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


dielo výsledok pracovnej činnosti • výtvor: umelecké dielo, umelecký výtvorkniž. útvorprodukt: to sú produkty podnikateľovej dlhoročnej prácespis (náučné al. umelecké literárne dielo): vedec vo svojom spise predkladá novú hypotézu; básnické zobrané spisykus (dramatické al. hudobné dielo): klasický kuspráca: na výstave boli jeho najnovšie prácerobota: doktorská robotatvorba (výsledky umeleckej al. vedeckej činnosti): vybrať niečo z Hviezdoslavovej tvorbyartefakt (umelý výtvor): artefakty ľudového umeniakniž. opus (obyč. hudobné dielo): Beethovenove opusyprvotinakniž. juvenílie (prvé dielo umelca): románová prvotinakniž. plod: literárne plodykreácia: módna kreáciaobyč. pejor. al. iron. výplod: básnické výplody


hra 1. dramatický literárny útvar: televízna hradráma (hra s vážnym koncom): historická drámačinohra (divadelná hra) • kus: klasický kuskomédiaveselohra (hra s humorným zameraním) • fraška (hra s prehnanou a drsnou komikou): antické fraškyvaudeville [vysl. vódvil] (veselohra al. fraška so spevmi a tancami) • tragédia (hra končiaca sa obyč. pádom hlavného hrdinu): moderná tragédiazastar. trúchlohra

2. šport. úsek setu v tenise • gem

3. p. zábava 1


kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľačasť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve častihovor. fľak: fľak zemenár. falat: falat chlebazastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytkupredmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmetyexemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplárochvýtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačkyvyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

3. veľké množstvo • expr.: kopahromadakopechora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémovhovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemnostísubšt. spústa

4. p. dielo


kuš, kušte p. ticho1 4


marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu!zmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť!hovor. expr.: kuškušte: Deti, kuš domov!fraz. strať(te) sa mi z očívon (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím!fraz.: choď/choďte do čertachoď/choďte v čertychoď/choďte do peklachoď/choďte do frasachoď/choďte mi z očítam sú dvere


ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnocinečujnenehlučnebezhlučnebezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotnebezhlasnebezzvučnenehlasnenezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala peraminepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výškešeptomšepkompošepkyhovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vraveltlmenepridusene: tlmene, pridusene na nás zavolalhud. pianoexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkypotíškunár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnostizastar.: neslyšneneslyšateľnenespráv. sticha

2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichubez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do ránamlčkymlčanlivozried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobomnemomĺkvozamĺknutozmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimiexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkyexpr. zried. čuškynár. expr. čučky

3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepoholnerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinouexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinko

4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokojpokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeječitčtpst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo!expr. ani mukani škrkani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujemhovor.: kuškušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kus, -a m.

1. časť celku, diel: k. chleba, cukru, slaniny, malý, veľký k., k. poľa, k. papiera, krájať po k-och, trhať na k-y, sneh padá po k-och

hovor.: kus po kuse postupne; robiť v jednom k-e bez prestávky; do posledného k-a všetko; byť, ostať, stáť ako k. dreva nehybný; byť ako k. kameňa bezcitný; bojovať, boriť sa za väčší k. chleba za lepšie živobytie; je ako k. chleba o dobrom človeku;

2. malé množstvo niečoho, trocha: odtrhnúť k. niti

hovor. mať k. citu, mať k. srdca byť dobrý, dobrosrdečný;

3. veľké množstvo, veľká časť niečoho: vidieť, pochodiť k. sveta, prejsť k. cesty, odtrhnúť, pripojiť k. územia, vykonať k. práce, k. roboty, je v tom k. pravdy, je v tom k. histórie, prežil som k. života;

4. samostatná, osobitná jednotka väčšieho množstva: k. dobytka, päť k-ov ošípaných, k. nábytku, vyhotoviť 20 k-ov za smenu; platiť od k-a, predávať na k-y;

5. dramatické al. hudobné umelecké dielo: divadelný k., sólový k.;

kusový príd.: k. tovar predávaný na kusy;

kúsok, -ska i kúštik, -a m.

1. zdrob. malý kus niečoho: k. syra, mäsa

ani kúsok (napr. poľa, chleba) vôbec nič;

2. expr. čin, výčin: detský, študentský, husársky kúsok;

kúskový príd.;

kúštiček i kúsoček, -čka m. zdrob. expr.;

kusisko, -a, -sísk str. i m. zvel. expr. veľký kus

Morfologický analyzátor

kus podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) kus; (bez) kusa; (ku) kusu; (vidím) kus; (o) kuse; (s) kusom;

(tri) kusy; (bez) kusov; (ku) kusom; (vidím) kusy; (o) kusoch; (s) kusmi;


kuša podstatné meno, ženský rod

(jedna) kuša; (bez) kuše; (ku) kuši; (vidím) kušu; (o) kuši; (s) kušou;

(dve) kuše; (bez) kúš, kuší; (ku) kušiam; (vidím) kuše; (o) kušiach; (s) kušami;

Kůs Kůs Kus_1 Kus Kus_2 Kus Kus_3 Kus kuš kuš
kus
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kus
G (bez) kusa
D (ku) kusu
A (vidím) kus
L (o) kuse
I (s) kusom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) kusy
G (bez) kusov
D (ku) kusom
A (vidím) kusy
L (o) kusoch
I (s) kusmi

kuša
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) kuša
G (bez) kuše
D (ku) kuši
A (vidím) kušu
L (o) kuši
I (s) kušou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) kuše
G (bez) kúš
G (bez) kuší
D (ku) kušiam
A (vidím) kuše
L (o) kušiach
I (s) kušami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KÚS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;

Priezvisko KUS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 34×, celkový počet lokalít: 14, v lokalitách:
SEČOVCE, okr. TREBIŠOV – 6×;
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 5×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
VEĽKÉ ÚĽANY, okr. GALANTA – 3×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
MALÉ OZOROVCE, okr. TREBIŠOV – 2×;
STARÁ ĽUBOVŇA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 2×;
VLČÍ VRCH (obec HORNÁ SÚČA), okr. TRENČÍN – 2×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
HRAŇ, okr. TREBIŠOV – 1×;
JAKLOVCE, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 GELNICA) – 1×;
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko KŮS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 9×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 3×;
NÁMESTOVO, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 3×;
PRIEVIDZA IV-KOPANICE (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
ROŽŇAVA, okr. ROŽŇAVA – 1×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Priezvisko KUŠ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 10×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
PÚCHOV, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 3×;
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ZÁKOPČIE STRED (obec ZÁKOPČIE), okr. ČADCA – 1×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
U KORDIŠOV (obec ZÁKOPČIE), okr. ČADCA – 1×;

Priezvisko KÚŠ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 52×, celkový počet lokalít: 17, v lokalitách:
ŽIAR NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 19×;
LOVČA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 5×;
LUTILA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 3×;
PRESTAVLKY, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 3×;
ŠAĽA, okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 2×;
BANSKÁ ŠTIAVNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 2×;
DUDINCE, okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 2×;
DVORY NAD ŽITAVOU, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
HORNÉ LEFANTOVCE (obec LEFANTOVCE), okr. NITRA – 2×;
KURIMA, okr. BARDEJOV – 2×;
LOVČICA (obec LOVČICA-TRUBÍN), okr. ŽIAR NAD HRONOM – 2×;
REPIŠTE, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 2×;
LAMAČ (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 1×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor