Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kus

I. -a m.

1. časť celku, diel: k. chleba, papiera, veľký k. poľa, prelomiť krajec na dva k-y

2. súvislá, nečlenená časť; celok; vystrúhaný z jedného k-a (dreva); kúpiť látku v k-e

3. veľké množstvo, veľká miera niečoho: prejsť k. cesty, vidieť k. sveta, vykonať k. práce; (v tom je) k. pravdy, k. jeho života

4. samostatná jednotka väčšieho množstva; jednotlivý predmet istého druhu: muzeálny k.; k-y nábytku, plemenný k. (dobytka); platený od k-a

5. dram. al. hud. dielo: klasický k.; (hrá) koncertné k-y

● v jednom k-e stále; expr. (byť) ako k. dreva neohybný, nepružný; je ako k. chleba veľký dobrák;

kusový príd. k 1, 4: k-é uhlie; k. tovar;

kúsok -ska, kúštik -a, kúsoček, kúštiček -čka m.

1. zdrob. ku kus (význ. 1, 3): posledný k. (chleba), rozbiť na (márne) k-y; k. šťastia

2. iba kúsok expr. výkon, čin; výčin: majstrovský k., žonglérske k-y; stvárať k-y

● ani k., k-a nič; do posledného k-a všetko; → husársky k.;

kusisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.

II. i kúsok, kúštik, kúsoček, kúštiček, kusisko prísl. v istej (menšej al. väčšej) vzdialenosti: išiel k. predo mnou, auto zastalo k. od nás, k. vyššie je studnička

kus ‑a m. i prísl.; kusový; kusisko ‑a ‑sísk s., jedn. i m.

kus kusa pl. N kusy m.

---

kuš cit.

kus kusa pl. N kusy m. 1. ▶ množstvo al. časť istého celku: k. chleba, torty, mäsa; k. papiera, železa; roztrhnúť látku na dva kusy; odtrhnúť k. nite; rozletieť sa na malé kusy; rozpadnúť sa na dva väčšie kusy; pren. Od radosti je celý preč, bez seba, ide sa rozsypať na kusy. [A. Bednár]
2. ▶ rovnorodý, obyč. väčší súvislý celok: schodisko z jedného kusa dreva; socha odliata v jednom kuse; kúpiť látku v kuse
3. ▶ veľká časť al. veľká miera niečoho: urobiť obrovský k. práce, roboty; precestovať, vidieť k. Európy, sveta; prežiť niekde k. života; mať k. pravdy, šťastia; je v tom k. logiky; na to treba k. talentu; A tu kus ochotného človeka, stelesnenej úprimnosti a dobroty. [M. Urban]; Prežili [dva národy, Češi a Slováci] kus histórie v jednom štáte, majú dva podobné jazyky. [Sme 1998]
4. ▶ samostatný osobitný predmet vyčlenený z množstva rovnorodých predmetov: drahocenný, aukčný k.; muzeálny, výstavný k.; reprezentačný, reprezentatívny k. výnimočne krásny a elegantný; vzácny k. nábytku; počet predaných kusov; k. za tri koruny; dva kusy mincí; niekoľko kusov dobytka; platiť od kusa; predávať kivi, ananás na kusy; kupovať sólo kusy; v revíri sa pohybuje nový k. obyč. jeleň, medveď a pod.; kapitálny k. mimoriadny úlovok
5. ▶ výsledok umeleckej činnosti; obrazové, divadelné, hudobné al. sochárske dielo; syn. výtvor: divadelný, hudobný k.; klasický k.
6. blíži sa významu príslovky ▶ v istej vzdialenosti; o istú vzdialenosť: je to k. poniže dediny; kráčal riadny k. predo mnou; boli hodný k. od pobrežia ďaleko; podišiel ešte k. a zastal; posunúť sa (o) k. ďalej, dopredu, nahor, vyššie
7. blíži sa významu príslovky ▶ o istú mieru, o istý stupeň kvality: boli o k. lepší, múdrejší; bude to mať (o) k. ľahšie; vyzeral (o) riadny k. starší ako ona oveľa; odvtedy o hodný k. podrástla oveľa
◘ fraz. byť ako kus dreva/polena a) byť nešikovný (v práci, tanci a pod.) b) byť meravý, strnulý (v správaní, v prejavovaní citov a pod.); byť ako kus ľadu a) byť veľmi studený b) byť citovo chladný, bezcitný; byť [dobrý] ako kus chleba byť dobroprajný, dobrosrdečný; byť pevný ako kus žuly byť neoblomný; do posledného kusa všetko; kus po kuse postupne, jednotlivo, jeden za druhým; [prísť, pristaviť sa, zastaviť sa; pozvať niekoho] na kus reči na chvíľu sa porozprávať, podebatovať si; [rozbiť, roztrhať niečo; rozbiť sa, rozletieť sa] na márne kusy na mnoho drobných častí, celkom; to je kus o niečom krásnom, výnimočnom; hrub. [to] je kus vola je veľký hlupák; v [jednom] kuse stále, bez prestania: v kuse prší; v jednom kuse rozpráva; vložiť do niečoho kus [svojho] srdca celou svojou bytosťou sa angažovať v niečom
▷ zdrob. ↗ kúsok, kúštik; kúsoček, kúštiček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: v čaji plávali kúsočky sušeného ovocia; vrana chňapla po koristi a po kúštičkoch ju prehĺtala; kusisko -ka kusísk s., v sg. i m. zvel.: k. skaly; k. života; prešli sme, máme pred sebou riadne, riadny k. cesty; Teraz sa mu zdalo, že je len kusiskom stŕpnutého mäsa, ktoré si z úľaku prestáva pamätať, čím donedávna bolo. [J. Johanides]

---

kúsok kúska pl. N kúsky, kúštik -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. ▶ malá časť, malý kus niečoho: k. buchty, torty; odstrihnúť k. látky; zjesť k. jablka; vziať si posledný k. chleba; Zo žuvačky som si odlomil iba kúsok: asi 1 cm. Možno ešte menej. [D. Dušek]
2. zdrob. ▶ malé množstvo, malá miera niečoho; syn. trocha, máličko: k. času; k. šťastia; prejaviť k. obdivu; priniesť si domov k. prírody
3. iba kúsok ▶ čin al. výkon predvedený s ľahkosťou, obratnosťou, dokonalosťou: majstrovský k.; eskamotérsky, geniálny, kaskadérsky k.; upozornil na seba originálnym kúskom; stvárať kúsky nevhodne, neviazane sa správať, vyvádzať
4. blíži sa významu príslovky ▶ v istej malej vzdialenosti; (o) istú malú vzdialenosť: už boli k. od brehu; prejsť sa k. pešo; odprevadiť niekoho na k.; posunúť sa o k. dopredu, nahor, vyššie, ďalej
5. blíži sa významu príslovky ▶ o istú malú mieru, o istý malý stupeň kvality, trocha: zasa sme o k. múdrejší; nemohlo to byť (o) k. lepšie?; liečbu znášala o k. ľahšie ako predtým; Ty život zachraňuješ, ale ja patrím aspoň kúsok medzi tých, čo sa mu snažia dať zmysel. [P. Jaroš]
◘ fraz. ani kúska/kúsok vôbec nič; husársky kúsok riskantne odvážny, trúfalý čin; [prísť, zájsť, zastaviť sa; pozvať niekoho] na kúsok reči na chvíľu sa porozprávať, podebatovať si; [rozbiť, roztrhať niečo; rozbiť sa] na [márne] kúsky na veľmi malé, drobné časti, celkom; nemať [ani] kúsok/kúska citu/srdca byť bezcitný, nemilosrdný, krutý; tratiť sa/vytrácať sa kúsok po kúštičku (o človeku) pomaly strácať zdravie, chradnúť
▷ zdrob. kúsoček, kúštiček ↗ kus

---

kuš cit. ⟨fr.⟩ hovor. ▶ vyjadruje zahriaknutie, výzvu na utíšenie al. zachovanie ticha: k., bosorka akási!; k., nestrieľajte si z ľudí!; svedomie je ako dobre vycvičený pes, povieš mu „k., sadni!“ a ono počúvne; Kuš! - okríkla ho žena, ale v jej hlase už nebolo veľa hnevu. [Ľ. Jurík]

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

kus, -a m.

1. časť celku, diel: k. chleba, cukru, slaniny, malý, veľký k., k. poľa, k. papiera, krájať po k-och, trhať na k-y, sneh padá po k-och

● hovor.: kus po kuse postupne; robiť v jednom k-e bez prestávky; do posledného k-a všetko; byť, ostať, stáť ako k. dreva nehybný; byť ako k. kameňa bezcitný; bojovať, boriť sa za väčší k. chleba za lepšie živobytie; je ako k. chleba o dobrom človeku;

2. malé množstvo niečoho, trocha: odtrhnúť k. niti

● hovor. mať k. citu, mať k. srdca byť dobrý, dobrosrdečný;

3. veľké množstvo, veľká časť niečoho: vidieť, pochodiť k. sveta, prejsť k. cesty, odtrhnúť, pripojiť k. územia, vykonať k. práce, k. roboty, je v tom k. pravdy, je v tom k. histórie, prežil som k. života;

4. samostatná, osobitná jednotka väčšieho množstva: k. dobytka, päť k-ov ošípaných, k. nábytku, vyhotoviť 20 k-ov za smenu; platiť od k-a, predávať na k-y;

5. dramatické al. hudobné umelecké dielo: divadelný k., sólový k.;

kusový príd.: k. tovar predávaný na kusy;

kúsok, -ska i kúštik, -a m.

1. zdrob. malý kus niečoho: k. syra, mäsa

● ani kúsok (napr. poľa, chleba) vôbec nič;

2. expr. čin, výčin: detský, študentský, husársky kúsok;

kúskový príd.;

kúštiček i kúsoček, -čka m. zdrob. expr.;

kusisko, -a, -sísk str. i m. zvel. expr. veľký kus

kusisko p. kus

---

kus m.
1. strsl, zsl časť celku, diel: Daj mi kus chleba! (Rochovce ROŽ); Tem tamnuka za pomáhaňia naďelila po kuse miaska, hurku, klbásku (Čelovce MK); Ftodi sä šetko mäso miselo nuožmi kräjäťi na drobnie kusi (Kokava n. Rim. RS); Priaťeľom sa posiela žobrácka kašša, slaňini kus, klobáska ňije (V. Maňa VRB); Porezál to drevo na také kuse (Vištuk MOD)
F. kus ako hus (Rim. Píla RS) - veľký kus; kus po kuse (V. Bielice TOP) - postupne; ja aňi kus a ty polny vus (Humenné) - o nespravodlivom delení; v jedném kusi tá krava virukuje (Stráže n. Myj. SEN) - neprestajne ručí; lepší hňeská kus jako zajtrá hus (Bošáca TRČ) - istejšie je, čo sa získa hneď; po kuse popíjajú pálenku (Klenovec RS) - po troške, pomaly
2. strsl, zsl veľký úsek, veľká časť niečoho: Už maľi kuz lúke pokosenuo (V. Lom MK); Kus cesti zme hňeť straťiľi (Detva ZVO); Bolo odvalené kus (múra) s cintera (Ružindol TRN)
F. moz_bou̯ na kuse ešťe (V. Lom MK), je doz_ďelako, na kuse (Detva ZVO) - veľmi ďaleko
3. strsl, zsl, spiš samostatná jednotka väčšieho množstva, jednotlivý predmet, jednotlivina: Iba viďím na poľänke jeden kus, ďivák to bou̯ (Dlhá n. Or. DK); Voľakedi zme si nahávaľi ďesa_dvanác kusou statku (Detva ZVO); Eno tricať kusou ih bolo (Mašková LUČ); Potim ten motor pridze s tim navijakom a odveže aj dześec kusi (dreva) naras ten navijak (Smižany SNV)
F. predávaď na kuse (Čelovce MK) - jednotlivo; to je kuz hovada! (Brodské SKA) - to je surový človek
4. gem, novohr obyč. mn. č. zákusok: Dobria kusi som napekla (Sása REV); Na svadbu zmo napekľi štvorakie cukrovie kusí (Klenovec RS); Mač napekla orechovia kusi (Kameňany REV)
5. divadelná hra; hudobná al. tanečná skladba: Šeľiake té kusi zme hrávaľi, poľki, valčíki (Ležiachov MAR); Bol to pekní kus, šeci plakali (Vištuk MOD); kúštek i kúštik m. zdrob. expr. k 1: A tej chrptovini, pečenki kúšťik a tak sa to poposielalo (Vrbie RUŽ); Kúsčok mi otkroj s toho chleba! (Kameňany REV); Erboval enem kúšček pola (Dúbravka BRA); O takíto kúščík placu vádz bi son scel mad na dvóre (Dol. Súča TRČ); Kuśčig na koňcu śe zochabi pere (Rankovce KOŠ); kúštiček m. zdrob. expr.: Pozbierajťe aj najmenšie kúšťičke dreva! (Hliník n. Hron. NB)
F. ňedali mi aňi kúščiček (Ivanovce TRČ) - nič; kusisko m. i s. zvel. expr. k 1, 2: Aľe to bou̯ kusisko (cesty) do školej (Lešť MK); Akia kusisko slanini si otfaklil! (Kameňany REV)

---

kus prísl.
1. čiast. jstrsl, vsl máličko, trochu: Ma moji kamaráťi dohoňili, tak som sa kus bou̯ prebrau̯ (Rim. Brezovo RS); Gazďina kcela kmotra kus potrestaťi (Turíčky LUČ); Ten kabat ci je kus kratki (Spiš. Štvrtok LVO); Daj mi kus voďi! (Revúca); Dalo sa don kus krompľí, kuz otrúp, múke (Málinec LUČ); To buľi take hrutki do poľeuki, vajco a loj, kuz muki (Rozhanovce KOŠ); Daj mi kus pokoštovac! (Dl. Lúka BAR); Daľi kus papriki a zaľaľi krompľi (Brezina TRB)
2. gem, vsl chvíľku: Ja som kus počkal (Tisovec RS); Po obedze śe kus tancuje (Rankovce KOŠ); Ľem kus počekaj a takoj idzeme (V. Slivník SAB)
3. čiastočne: Bo to nam kus fameľija (Sobrance)

---

kúštek, kúštiček p. kus

---

kúštik p. kus

kus m
1. časť celku, diel: prutie na male kusy posekaly (TRENČÍN 1583); kamen na drobne kusy roslamany (KRUPINA 1643); do hodin mnoho kusow nowich robil (ŽILINA 1701) súčiastok; aby se drewo bez poradku a na wyber nerubalo, ale porádne od kusa do kusa (PH 1770) zaradom;
x. pren k. chleba vyživenie, obživa: dobrym swedomym swug kus chleba nadobiwagte (PREŠOV 1666)
F. lepssý dnes kus, než zýtra hus (PD 18. st)
2. malé množstvo niečoho, trochu: prosyl gsem za černidlo a za kus papýra a co sa tam rozmlúwalo, gsem poznačowal (ŽA 1732); kus szafranu pridat (RO 18. st); wezmi smetani kus anep pupawy (RG 18. st)
3. veľká časť niečoho: stenj gest kus wiwaleny (NEMŠOVÁ 1691); kus hory wihorel (PONIKY 1797)
4. počítateľná samostatná (nerozčlenená) jednotka (obyč. z väčšieho množstva; aj ako merná jednotka): kus zeme (ŽK 1478); w gednom kuse obrusy a 6 stolowych ručničkou (KRUPINA 1691); od kazdych meru kusuw pro panou geden kus soly (B. BYSTRICA 1702); platna pol kusa (ŽILINA 1702); try kusy lychwy (DUBNICA n. V. 1719); chleb nepodawal w gednom kusu, ale geg na kusky polamal (DuH 1726); kusy neb pliky jse važily (MB 1759)
5. vec, predmet: pakli zyd ginssy kusy kupi taynie (ŽK 1473); negakowy kus remesla nasseho stolarskeho (TRENČÍN 1608/ 1709)
6. voj strelná zbraň na búranie múrov, bombarda: z hakovnice aneb z velikeho kusu strelil (LIETAVA 1607 CM); z kusuw strilaní slyšeli (ASL 1676); balista: kús, kterim zdi lamú (NP 17. st); tormentum: kus wogánsky, ďelo wogánské (KS 1763)
7. prostriedok (liečebný): woda s kur jesenowich palena gest welmy dobry kus proti kamenyu (RN 17.-18. st); nekteri kusowe s knihi doktorske wibrane (RG 18. st) recepty
8. záležitosť; skutok: na wssech kusech faless a zradu wede a cziny (SKALICA 1432); ani sme poslišeli, aby se kde miel zlym kusem obyrati (BÁNOVCE 1567 E); smissne kusy wikonawal (RW 1702); -ový príd k 1: gedny kusowe kachle na 4 rady wisoke (PUKANEC 1782); k 4: soli kusoweg (ŽILINA 1715); kúsok [-ok, -ek] dem k 1: odetny mu kusek chwostu (MT 17. st); čepjecz na kusky potrhala (ZÁBORIE 1726) celkom;
L. ani k-a nič: any kuska chleba nemam (B. ŠTIAVNICA 1600); nemame pasienku ani kuska (L. ROVNE 1752 LP); k 4: try kusky hlawnicz (ŽILINA 1670); tento kusek knižky (UV 1763); platna pol kuska (ŽILINA 1695); sladke cukrowe kusky (Kur 18. st) zákusky; k 5: mastersstuk aneb slowenskj mistrowskj kusek (SlK 1766-80); k 7: wyborny kusek, kdy negaky wriedek na oči prigde (RT 17. st); k 8: peknym kuskum si se winaučil (DuH 1726); w negmenssim kusku ffalessnosty prydržety se nechczem (H. SRNIE 1733); -oček [-eček] dem expr k 1: chleba zitneho kusečki (PR 18. st); kúštik, kúštek [-tek, -ček, -ťok] dem k 1: frustillatim: po kusstkoch; particulatim: po kussčku (KS 1763); kusscek ladu (SJ 18. st); k 2: kusstek sseffranu (LR3 18. st); k 4: kusczeky stali prielohj (TRENČÍN 1587); zem, ten pod cestu kustik; geden kusstok platna byeleneho (KRUPINA 1691); pod winicamy dwa kussteky (H. STRHÁRE 1742); -íček [-šť-, -šč-] dem expr k 1: particula: kusstjček; micula: kussčjček (KS 1763); po kusstičku (HK 18. st); kusisko s aug k 1: (chleba) kusisko do úst vložila (BR 1785)

---

kúsoček, kúsok p. kus

---

kusový p. kus

---

kus prísl trocha, máličko: ay kus wlasuw mu w rucze ostalo (PRÍBOVCE 1727); Jano kus zakrywene nohy magicy (KEŽMAROK 1786)

---

kúštek, kúštiček p. kus

Kůs Kus_1 Kus_2 Kus_3 kuš

kus
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	kus
G	(bez)	kusa
D	(ku)	kusu
A	(vidím)	kus
L	(o)	kuse
I	(s)	kusom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	kusy
G	(bez)	kusov
D	(ku)	kusom
A	(vidím)	kusy
L	(o)	kusoch
I	(s)	kusmi

---

kuša
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	kuša
G	(bez)	kuše
D	(ku)	kuši
A	(vidím)	kušu
L	(o)	kuši
I	(s)	kušou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	kuše
G	(bez)	kúš
G	(bez)	kuší
D	(ku)	kušiam
A	(vidím)	kuše
L	(o)	kušiach
I	(s)	kušami

Priezvisko KÚS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;

---

Priezvisko KUS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 34×, celkový počet lokalít: 14, v lokalitách:
SEČOVCE, okr. TREBIŠOV – 6×;
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 5×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
VEĽKÉ ÚĽANY, okr. GALANTA – 3×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
MALÉ OZOROVCE, okr. TREBIŠOV – 2×;
STARÁ ĽUBOVŇA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 2×;
VLČÍ VRCH (obec HORNÁ SÚČA), okr. TRENČÍN – 2×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
HRAŇ, okr. TREBIŠOV – 1×;
JAKLOVCE, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 GELNICA) – 1×;
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko KŮS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 9×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 3×;
NÁMESTOVO, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 3×;
PRIEVIDZA IV-KOPANICE (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
ROŽŇAVA, okr. ROŽŇAVA – 1×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

---

Priezvisko KUŠ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 10×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
PÚCHOV, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 3×;
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ZÁKOPČIE STRED (obec ZÁKOPČIE), okr. ČADCA – 1×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
U KORDIŠOV (obec ZÁKOPČIE), okr. ČADCA – 1×;

---

Priezvisko KÚŠ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 52×, celkový počet lokalít: 17, v lokalitách:
ŽIAR NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 19×;
LOVČA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 5×;
LUTILA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 3×;
PRESTAVLKY, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 3×;
ŠAĽA, okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 2×;
BANSKÁ ŠTIAVNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 2×;
DUDINCE, okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 2×;
DVORY NAD ŽITAVOU, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
HORNÉ LEFANTOVCE (obec LEFANTOVCE), okr. NITRA – 2×;
KURIMA, okr. BARDEJOV – 2×;
LOVČICA (obec LOVČICA-TRUBÍN), okr. ŽIAR NAD HRONOM – 2×;
REPIŠTE, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 2×;
LAMAČ (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 1×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

kus: ^{→speex →vorbis}

dvoch alebo troch kusov ≈ deux ou trois pièces
kapsy kus studeného mäsa ≈ bissac un morceau de viande froide
konzervované alebo varené 100 40000 kusov ≈ conservés ou cuits 100 40000 pièces
kryhy na kusy mäsa ≈ glaçons en morceaux de viande
na svoj tanier kus ≈ sur son assiette le morceau
na ten kus ľadu ≈ sur ce morceau de glace
tanier kus mäsa, čo ≈ assiette le morceau de viande
tieto kryhy na kusy ≈ ces glaçons en morceaux
...

imporditollimaksudest vabastatud ja [ kus ≈ imporditollimaksudest vabastatud ja [ kus
kus odloženého mäsa a ≈ kus uschovaného masa a
kuš, galimatiáš, šarlatán, bajonet ≈ kuš, galimatyáš, šarlatán, bajonet
Kuš, — povedala moja matka ≈ Kuš, “ řekla moje matka
mariáš, kuš, galimatiáš, šarlatán ≈ mariáš, kuš, galimatyáš, šarlatán
Na psov hádam kuš ≈ Na psy snad kuš
Pliecka a kusy z ≈ Plece a kusy z
rozprestretý neveľký kus kvietkovaného ≈ rozprostřen nevelký kus kvítkovaného
...

a na 5 miliónov kusov ≈ and to 5 million pieces
dvoch alebo troch kusov ≈ two or three pieces
gramov na kus ako ≈ grams per piece as
kusy a potom všetky ≈ pieces, and then all
miliónov kusov a že ≈ million pieces and that
na kusy a potom ≈ to pieces, and then
viac ako 97 miliónov kusov ≈ more than 97 million pieces
všetky tri kusy na ≈ all three pieces onto
...