kuna -y kún ž.
1. malá lesná šelma s pretiahnutým telom, lovená pre cennú kožušinu, zool. Martes
2. kožušina z nej: čiapka z k-y
3. zákl. peňaž. jednotka a platidlo chorv. meny: 4 kuny, 200 kún;
kuní príd. k 1: k-ia kožušina
kuna kuny kún ž.
kuna1 kuny kún ž. 1. ▶ malý lesný mäsožravec z čeľade lasicovitých s pretiahnutým telom a so svetlohnedou až tmavohnedou srsťou, žijúci v dutinách stromov a živiaci sa drobnými cicavcami: premnoženie kún; vychovať mláďatá kuny □ zool. kuna hôrna Martes martes; kuna skalná Martes foina 2. ▶ kožušina z tohto zvieraťa: čiapka, dámske paleto z kuny
kuna2 kuny kún ž. ⟨chorv.⟩ ▶ základná menová jednotka a platidlo v Chorvátsku: štyri kuny; zaplatiť dvesto kún
kuna -y ž. ‹chorv› menová jednotka Chorvátska
kuna, -y, kún ž. škodlivý dravec s cennou úžitkovou kožušinou, ničiaci zver a hydinu; zool. k. skalná (Martes foina);
kuní, -ia, -ie príd.: k-ia kožušina, k-ie mláďa
kuna ž. (kuňa) 1. csl škodlivý malý dravec s cennou kožušinou, zool. kuna (Martes): Kuna skalná má bielo pod hrdlom, ľesná takuo požltuo (Dlhá n. Or. DK); Náš suset chitávav kuňe pre íh cennie koške (Hliník n. Hron. NB); Kunu madouku ďetko pri čeláh otchiťili do zeleza (Súlovce TOP); Kuni nám chodzá do kurína (Trakovice HLO); Lapaľi mi do ladi kuni (Dl. Lúka BAR) 2. jstrsl, jor, zsl železná objímka hornej časti otáčacieho zariadenia na bráne al. vrátach: Pri otváraňí mi naras kuna prasla, skoro ma dolomiľi tie vráta (Dol. Lehota DK); Také zelezné oko na stupke zabitéj stĺpe bola tá kuna, držala behúl bráni hore (Brestovany TRN); kuna (Hor. Strháre MK, Ozdín LUČ, Dubnica n. Váh. ILA) 3. plochá skoba, záveska, na ktorú sa pripevňujú váhy na voze al. jarmá na oje: Kováč spravil novú kunu (Vaďovce MYJ)
kuna [-na, -ňa] ž 1. zool škodlivý dravec s cennou kožušinou z rodu Martes: martes: kuna (NP 17. st); martes: kuňa, tchor (KS 1763); tchor planssim wlasem od kuni se deli (PR 18. st) L. mnostwy kún wodných (KrP 1760) vydier (Lutra lutra) 2. kunia kožka, kožušina: dlužny su dwe kuny (BUDATÍN 1478 SČL); damasskowu ssupyczu poczitu kunamy (PARÍŽOVCE 1564); vherske kalpagi z kunyama nadssite ((TRENČÍN) 1686); mentek bez futra, len kunu prissige (KRUPINA 1721) 3. železná objímka, v ktorej sa otáčajú dvere al. pánt: za kunu do sserhoweg swetnice (ŽILINA 1585); na wratach kuna, haspra a babka (Z. PODHRADIE 1696); stlupy y werage smrekowe, zeležne kuny a na spodku capy (BYSTRIČKA 1742) 4. železné putá: kuny na hrdlo (LIETAVA 1633); kuna aneb obogek železni na wazne (TRENČÍN 1675); -í, -ový príd k 1: od kuneg kožky (B. BYSTRICA 1692); k 2: kunyu ssubu (PARÍŽOVCE l564) podšitú kožušinou z kuny: dva klobuky: jeden kuny a druhy popeliczy (s. l. 1541 E); kunowe klobuky ljsstimi chrbty pramowane (B. BYSTRICA 1723); podssity kunowy klobuk (KRUPINA 1741) L. k-é dukáty, peniaze poplatok za nedodané kunie kožky: danniczy dawagy kunowich dukatow 5 1/2; kunowich penezy dawagy spolecžne (K. N. MESTO 1690 E); subst k-é s poplatok za nedodané kunie kožky: kunoweho dawagy spolecžne f 6 (K. N. MESTO 1690 E); -ka dem k 3: na dwere zeleznu kunku (TRENČÍN 1713); -ica dem k 4: furcones vulgo kunicze (TURIEC 1589)
kunový p. kuna