kult -u m.
1. nábožné uctievanie (bohov, Boha, svätých): náboženský k., pohanský k. slnka
2. (prepiate) vyzdvihovanie, pestovanie: k. klasikov, k. osobnosti; k. tela;
kultový príd.: k-é tance
kult -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ uctievanie bohov, prírody a pod., obyč. spojené s obradmi, prípadne prinášaním obety: náboženský k.; pohanský k. slnka; africký k. vúdú; dionýzovský k. uctievajúci zmyselnosť; hedonistický k. uctievajúci rozkoš, pôžitkárstvo; mariánsky k. uctievajúci Pannu Máriu (v katolíckej cirkvi a v ortodoxných cirkvách); k. plodnosti, predkov; zavádzať, pestovať, vyznávať nejaký k.; prívrženec, vyznávač, stúpenec starobylého kultu; kňaz, kňažka keltského kultu 2. ▶ (prepiate) vyzdvihovanie autority nejakej osoby a zveličovanie jej zásluh al. neprimerané zveličovanie významu nejakého momentálneho spoločenského ideálu: k. osobnosti; stalinský k., k. Stalina; k. klasikov; k. filmových hviezd; vyznávači kultu tela, mladosti ▷ kultík -ka pl. N -ky m. zdrob. iron.: vytváranie kultov a kultíkov [KŽ 1956]
kult -u m. ‹l›
1. náb. obrady vzdávania úcty Bohu, božstvám al. svätým: náboženský k.
2. nekritické, prepiate uctievanie, velebenie niekoho al. niečoho vôbec: k. tela; polit., publ. k. osobnosti slepé uctievanie autority nejakého činiteľa, zveličovanie jeho zásluh (predtým najmä o Stalinovi);
kultový príd. k 1: k-é umenie; k. význam; k. predmet; k-é združenie (v starovekom Grécku) spoločenstvo ľudí zúčastňujúcich sa na kulte určitého božstva
kult, -u m. zbožné uctievanie niekoho al. niečoho; uctievanie boha, bohov al. svätých: k. predkov, k. klasikov, k. materinskej reči, k. hrdinov, k. osobnosti, k. ľudovej poézie, romantický k., k. odvahy, k. mŕtvych, k. legiend; pohanský k., k. Cyrila a Metoda;
kultový (zried. i kultický) príd. k-é miesto, k-é texty, k. tanec
(jeden) kult; (bez) kultu; (ku) kultu; (vidím) kult; (ó) kult!; (o) kulte; (s) kultom;
(štyri) kulty; (bez) kultov; (ku) kultom; (vidím) kulty; (ó) kulty!; (o) kultoch; (s) kultmi;