Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma

kultúrny príd.

1. týkajúci sa kultúry (význ. 1): k-e pamiatky, k-a úroveň, k-a politika; k. dom; k-e leto

2. stojaci na vysokom stupni kultúry, vzdelaný; svedčiaci o tom: k. človek, k. národ; k-e prostredie, správanie

3. pestovaný: k-e rastlinstvo;

kultúrne prísl.: k. žiť, k. vyspelý;

kultúrnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kultúrny; kultúrne prísl.; kultúrnosť ‑i ž.

kultúrny -na -ne príd. 1. ▶ súvisiaci s kultúrou, materiálnymi a duchovnými hodnotami istého spoločenstva; uchovávajúci, pestujúci tieto hodnoty a sprostredkujúci ich ľuďom: k. čin, dlh; k. fenomén; kultúrne stredisko, centrum; k. program; kultúrne podujatie; kultúrna inštitúcia, ustanovizeň; kultúrna verejnosť; kultúrne dianie, vyžitie; kultúrne dejiny; kultúrne bohatstvo, dedičstvo; obnova a záchrana kultúrnych pamiatok; zachovanie kultúrnej identity; udržanie kultúrnych hodnôt, osobitostí, tradícií; organizovanie kultúrnych podujatí, aktivít; pochádzať z iného kultúrneho prostredia; vyhlásiť palác za národnú kultúrnu pamiatkuZoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO súpis najvýznamnejších kultúrnych a prírodných lokalít a objektov sveta; kultúrny atašé diplomatický úradník poverený starostlivosťou o recipročné kultúrne styky; kultúrny dom viacúčelová budova určená na spoločenské a kultúrne podujatia pre občanov danej obce; kultúrne leto festival kultúrnych (hudobných, divadelných, tanečných) podujatí počas letných mesiacov
2. 2. st. -nejší ▶ vyznačujúci sa rozvinutou kultúrou prejavujúcou sa v každodennom živote, vo vzdelanosti, výchove a pod., civilizovaný, vzdelaný; op. nekultúrny: k. národ, štát; kultúrne prostredie, cestovanie; kultúrne správanie, vystupovanie; snaha obyvateľov o kultúrnejšie bývanie
3. odb. ▶ ovplyvnený, zasiahnutý činnosťou človeka: kultúrna pôda obrábaná; kultúrne rastliny pestované na úžitok al. na okrasné účely; environ. kultúrna krajina pôvodná krajina pretvorená v dôsledku jej využívania a činnosťou človeka
fraz. publ. kultúrny stánok divadlo

kultúrny príd.

1. týkajúci sa kultúry 1: k-e dejiny, k-a história; k-e dedičstvo; k. dom; k. okruh komplex kultúrnych prvkov (napr. zvyky bývania, zbrane, nástroje, náboženské a sociálne usporiadanie); väčší geografický priestor s jednotnými spoločnými kultúrnymi prvkami; k-a politika súbor snáh a opatrení štátu a rozličných inštitúcií na podporu a udržanie kultúry

2. stojaci obyčajne na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom: k. národ; – k-e prostredie; k-a pamiatka

3. ovplyvnený, zasiahnutý činnosťou človeka: poľn. k-a pôda obrábaná, silne ovplyvnená kultivačnou činnosťou človeka; bot. k-e rastliny zámerne pestované na úžitok aj okrasu;

kultúrne prísl.: správať sa k.;

kultúrnosť -ti ž.: k. prostredia

kultivovaný ktorý je zdokonalený pestovaním, rozvíjaním, cibrením (o človeku a jeho vlastnostiach, schopnostiach, prejavoch a pod.): kultivovaný človekvycibrenývybrúsený: vycibrený jazyk, vybrúsený štýljemnýzošľachtenýuhladenýdistingvovaný (op. hrubý, drsný): jemné, zošľachtené správanie; uhladené, distingvované vystupovanieškolený (vycvičený, vytrénovaný): zaspievala svojím školeným hlasomdecentný: decentné pohyby, gestánevtieravý (ktorý sa nevnucuje): nevtieravý prejavvzdelanývyspelýkultúrnyfraz. na úrovni (svedčiaci o kultivovanosti ducha, vysokej kultúre): vzdelané, vyspelé, kultúrne publikum; poslucháči na úrovniinteligentný (založený na inteligencii): inteligentná hra, inteligentný spôsob


kultúrny 1. p. vzdelaný, kultivovaný 2. p. pestovaný


pestovaný vedome sadený, siaty a ošetrovaný, zošľachťovaný (op. divý, divoký) • šľachtenýodb. kultúrny (op. nekultúrny): pestovaný, šľachtený ovocný sad; pestované, kultúrne rastlinyodb. ušľachtilý (majúci dokonalé vlastnosti nadobudnuté šľachtením): ušľachtilé odrodyúžitkový (pestovaný pre úžitok): úžitkové rastlinyštepný: štepná záhrada


vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesorkultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanievysokovzdelanýzastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín)erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovníkštudovaný (ktorý študoval): deti má študovanéškolenývyškolený: školený, vyškolený personálzastaráv. školovaný: školovaní občaniamúdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladíksčítanýnačítanýrozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študentvyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčírgramotný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kultúrny príd.

1. týkajúci sa kultúry: k-a úroveň, k-á politika, k-a činnosť, k-e dejiny, k-e pomery, k-e vplyvy, k. vývoj, k-e dedičstvo;

2. stojaci na vysokom stupni vzdelanosti, vzdelaný: k. človek, k. národ, k. štát;

3. určený na pestovanie kultúry: k. dom, k. večierok;

4. pestovaný: k-e rastliny;

kultúrne prísl. k 2 k. žiť;

kultúrnosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

kultúrny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) kultúrny; (bez) kultúrneho; (ku) kultúrnemu; (vidím) kultúrneho; (o) kultúrnom; (s) kultúrnym;

(štyria) kultúrni; (bez) kultúrnych; (ku) kultúrnym; (vidím) kultúrnych; (o) kultúrnych; (s) kultúrnymi;


(jeden) kultúrnejší; (bez) kultúrnejšieho; (ku) kultúrnejšiemu; (vidím) kultúrnejšieho; (o) kultúrnejšom; (s) kultúrnejším;

(štyria) kultúrnejší; (bez) kultúrnejších; (ku) kultúrnejším; (vidím) kultúrnejších; (o) kultúrnejších; (s) kultúrnejšími;


(jeden) najkultúrnejší; (bez) najkultúrnejšieho; (k) najkultúrnejšiemu; (vidím) najkultúrnejšieho; (o) najkultúrnejšom; (s) najkultúrnejším;

(štyria) najkultúrnejší; (bez) najkultúrnejších; (k) najkultúrnejším; (vidím) najkultúrnejších; (o) najkultúrnejších; (s) najkultúrnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) kultúrny; (bez) kultúrneho; (ku) kultúrnemu; (vidím) kultúrny; (o) kultúrnom; (s) kultúrnym;

(tri) kultúrne; (bez) kultúrnych; (ku) kultúrnym; (vidím) kultúrne; (o) kultúrnych; (s) kultúrnymi;


(jeden) kultúrnejší; (bez) kultúrnejšieho; (ku) kultúrnejšiemu; (vidím) kultúrnejší; (o) kultúrnejšom; (s) kultúrnejším;

(tri) kultúrnejšie; (bez) kultúrnejších; (ku) kultúrnejším; (vidím) kultúrnejšie; (o) kultúrnejších; (s) kultúrnejšími;


(jeden) najkultúrnejší; (bez) najkultúrnejšieho; (k) najkultúrnejšiemu; (vidím) najkultúrnejší; (o) najkultúrnejšom; (s) najkultúrnejším;

(dva) najkultúrnejšie; (bez) najkultúrnejších; (k) najkultúrnejším; (vidím) najkultúrnejšie; (o) najkultúrnejších; (s) najkultúrnejšími;


ženský rod

(jedna) kultúrna; (bez) kultúrnej; (ku) kultúrnej; (vidím) kultúrnu; (o) kultúrnej; (s) kultúrnou;

(štyri) kultúrne; (bez) kultúrnych; (ku) kultúrnym; (vidím) kultúrne; (o) kultúrnych; (s) kultúrnymi;


(jedna) kultúrnejšia; (bez) kultúrnejšej; (ku) kultúrnejšej; (vidím) kultúrnejšiu; (o) kultúrnejšej; (s) kultúrnejšou;

(tri) kultúrnejšie; (bez) kultúrnejších; (ku) kultúrnejším; (vidím) kultúrnejšie; (o) kultúrnejších; (s) kultúrnejšími;


(jedna) najkultúrnejšia; (bez) najkultúrnejšej; (k) najkultúrnejšej; (vidím) najkultúrnejšiu; (o) najkultúrnejšej; (s) najkultúrnejšou;

(dve) najkultúrnejšie; (bez) najkultúrnejších; (k) najkultúrnejším; (vidím) najkultúrnejšie; (o) najkultúrnejších; (s) najkultúrnejšími;


stredný rod

(jedno) kultúrne; (bez) kultúrneho; (ku) kultúrnemu; (vidím) kultúrne; (o) kultúrnom; (s) kultúrnym;

(dve) kultúrne; (bez) kultúrnych; (ku) kultúrnym; (vidím) kultúrne; (o) kultúrnych; (s) kultúrnymi;


(jedno) kultúrnejšie; (bez) kultúrnejšieho; (ku) kultúrnejšiemu; (vidím) kultúrnejšie; (o) kultúrnejšom; (s) kultúrnejším;

(tri) kultúrnejšie; (bez) kultúrnejších; (ku) kultúrnejším; (vidím) kultúrnejšie; (o) kultúrnejších; (s) kultúrnejšími;


(jedno) najkultúrnejšie; (bez) najkultúrnejšieho; (k) najkultúrnejšiemu; (vidím) najkultúrnejšie; (o) najkultúrnejšom; (s) najkultúrnejším;

(dve) najkultúrnejšie; (bez) najkultúrnejších; (k) najkultúrnejším; (vidím) najkultúrnejšie; (o) najkultúrnejších; (s) najkultúrnejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

kultúrny: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor