Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kuchyňa -e -chýň ž.

1. miestnosť, kde sa pripravujú jedlá: (v byte je) malá k., k. hotela;

pren. (tvorivé) pracovné prostredie: z redakčnej k-e

2. nábytok do tejto miestnosti: kúpiť si novú k-u

3. stravovacie stredisko: poľná k.; závodná k. jedáleň

4. spôsob prípravy jedál; jedlá pripravené na istý spôsob: francúzska k.; studená k.;

kuchynský príd.: k. kút časť miestnosti vyhradená na varenie; k-á soľ upravený chlorid sodný;

kuchynka -y -niek ž. zdrob. k 1, 2

kuchyňa ‑e ‑chýň ž.; kuchynský; kuchynka ‑y ‑niek ž.

---

Kuchyňa ‑e ž.; Kuchynčan ‑a mn. ‑ia m.; Kuchynčanka ‑y ‑niek ž.; kuchynský

kuchyňa -ne kuchýň ž.

kuchyňa -ne kuchýň ž. ⟨nem. ‹ lat.⟩ 1. ▶ samostatná miestnosť, kde sa pripravujú jedlá: malá, útulná k.; moderná, dobre vybavená k.; hotelová k.; obytná k. prepojená s jedálenským priestorom; vymaľovať, zrenovovať kuchyňu □ letná kuchyňa samostatná menšia stavba pri dedinskom dome, kde sa v lete varí, zavára ovocie a nakladá zelenina
2. ▶ zariadenie miestnosti na varenie: objednať si novú kuchyňu; prerobiť si, obnoviť kuchyňu
3. ▶ zariadenie spoločného stravovania, jedáleň: poľná k.; závodná, nemocničná k.; škola má vlastnú kuchyňu
4. ▶ spôsob prípravy jedál; jedlá pripravené na určitý spôsob: studená, teplá k.; vegetariánska k.; bulharská národná k.; špeciality slovenskej kuchyne; chuť maminej kuchyne; široký výber jedál domácej a zahraničnej kuchyne; reštaurácia známa svojou labužníckou kuchyňou
◘ fraz. publ. nazrieť/nahliadnuť do kuchyne niečoho al. do niečej kuchyne získať informácie, ktoré zvyčajne nie sú určené verejnosti, týkajúce sa činnosti verejne pôsobiacich subjektov (inštitúcií, osôb)
▷ kuchynka -ky -niek ž. zdrob. k 1: Kuchynka v ubikácii, slabý čaj, zamastené karty, zopár ošúchaných ostrých žartov a dajaká klebietka. [P. Ševčovič]

---

Kuchyňa -ne ž. obec na západnom Slovensku v Malackom okrese východne od Malaciek;

Kuchynčan -na pl. N -nia m.;

Kuchynčanka -ky -niek ž.;

kuchynský -ká -ké príd.

kuchyňa, -ne, -chýň ž.

1. miestnosť, kde sa pripravujú jedlá;

2. stravovacie stredisko: závodná k. pre stravovanie pracujúcich priamo v závode, vojenská k.; poľná k. zariadenie na varenie pod holým nebom;

3. spôsob varenia, prípravy jedál: dobrá, domáca k.; ruská, maďarská, česká, francúzska k., diétna k.;

kuchynský príd. používaný v kuchyni: k. stôl, k. nôž, k. riad, k-é zariadenie; k-é okno na kuchyni, k-é dvere vedúce do kuchyne; k-á soľ na varenie; pren. k-á slovenčina hovorová, nespisovná;

kuchynka, -y, -niek ž. zdrob. k 1

kucheň p. kuchyňa

---

kuchňa p. kuchyňa

---

kuchyňa i kuchyň ž. (kuchňa, kucheň)
1. csl miestnosť na prípravu jedál: Maľi jednu izbu a kuchiňu starosvetskú (Blatnica MAR); Majú menšú kuchiň ako vaša (Dol. Lehota DK); Si postavili takí menší domek: izbu, kuchiňu, komoru (Bzince p. Jav. NMV); Naša kuchňa bars cepla (Dl. Lúka BAR); Kucheň mame dozdz malu (Tuhrina PRE); kuchiň (Zvol. Slatina ZVO)
L. mau̯á kuchiňa (Kunov SEN) - menšia miestnosť pred kuchyňou, kde bývala pec; stuďená kuchiňa (Pukanec LVI), otvórená kuchiňa (Blatné MOD), čierna kuchiňa (Závada MK) - starý typ kuchýň s otvoreným ohniskom; ťeplá kuchiňa (Pukanec LVI) - zatvorená kuchyňa so sporákom; letná kuchiňa (V. Maňa VRB, Bošáca TRČ) - postavená na dvore v malom domčeku
F. biď na dobrej (planej) kuchiňi (Rim. Píla RS) - dobre (zle) sa stravovať; hľaďí, či mu to doňesie na kuchiňu (Mošovce MAR) - či bude mať osoh
2. stol. kuchynský nábytok: Kuchiňe zme robievaľi krémovie, ňebovie (Pukanec LVI)

kuchyňa, kuchňa ž
1. miestnosť, kde sa pripravujú jedlá: spogeni kuchinie a sspiziernie (LIPTOV 1520 SČL); kuchynya welika spoleczna wsseczkym panom (DOMANIŽA 1615)
F. niesť komu do k-e prinášať osoh, úžitok: gim to nic do kuchyne gich nenese (FP 1744); když do swe kuchini wzhledness, mnohy nedostatek nagdess (Se 18. st) keď pozrieš na seba
2. jedáleň, stravovňa: prepelicze pro kuchyniu pansku (ŽILINA 1617); popina: krčma, obecna kuchyna, mestská kuchyna (KS 1763);
x. pren malo se lydj nachazy, ktery by rady a s chuty do kuchjne smrty prychazely a ktery by po smrty zadost mely (CF 18. st)
3. príprava jedál, stravy: pry kuchiny posluhowala (KRUPINA 1684); w zahradkach do kuchine wecy potrebne beru (D. SÚČA 1721) na varenie
L. držať, trímat k-u starať sa o varenie: manželka moga držela kuchinu (ŽILINA 1655); trimame kuhniu p. oberstera (ZBOROV 1690 LP)
4. stravovanie, strava, jedlo: hotowila slaunu kuchinu (SS 18. st) bohaté jedlá
F. dotud trwa bratrstwo, dokud gest masná kuchyna (KS 1763) hojnosť jedla podmieňuje priateľstvo
P. tpn locum Cuhnamezei ( 1208), Kuhna (Kuchyňa 1238 CDSl); kuchynný, kuchynský príd k 1-3: kuchinsky komyn (TRENČÍN 1694); bjeleho kuchinskeho cukru (RT 17. st); nad kuchinny (ŽILINA 1702);
x. pren kuchiňská latina, která slowa neužiwá podle obyčegu latináruw (WU 1750); zahradka kuchinska (TURIEC 1757) na zeleninu; praegustator: kuchinsky mistr (KS 1763) hlavný kuchár; subst k-ný, k-ský m kuchár: mladssy kuchinny; mladssiho kuchinskiho (ŽILINA 1700); -ka dem k 1: komoru a kuchinku (BRATISLAVA 1667); kuchinka z deskamy preprawena (TRENČÍN 1713); -ôčka [-ečka] dem expr k 1: ma se pre dwa kotly kuchinečka wymurat (DUBNICA n. V. 1723)

kuchyňa
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	kuchyňa	slovenský rodák. Aj naša domáca	kuchyňa	je viac - menej slovenská,“ hovorí	✋
G	(bez)	kuchyne	a na trupe. Do izby vojde z	kuchyne	mama. Obráti sa k nej: „Chcem	✋
D	(ku)	kuchyni	sa bude musieť vyhýbať – lodnej	kuchyni	v čase ranného čaju. „Dozri na	✋
A	(vidím)	kuchyňu	zamieňajú za slovenskú národnú	kuchyňu	. Podľa jej názoru, tá by však	✋
L	(o)	kuchyni	oživoval. Na prestretom stole v	kuchyni	stála váza s kyticou kvetov.	✋
I	(s)	kuchyňou	svoj plán. Z izby susediacej s	kuchyňou	začul veselý smiech Katie	✋

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	kuchyne	dlhý spoločný vývoj majú obidve	kuchyne	toľko spoločného, že ich ťažko	✋
G	(bez)	kuchýň	Turecka sa dostala aj do našich	kuchýň	paprika, paradajky podľa tureckého	✋
D	(ku)	kuchyniam	sa najlepšie darí národným	kuchyniam	. V Strednej Amerike sa jedával	✋
A	(vidím)	kuchyne	sa obratom zmenili na poľné	kuchyne	, bezplatne poskytujúce stravu	✋
L	(o)	kuchyniach	navrhovať v kúpeľniach aj	kuchyniach	systém núteného vetrania ovládaný,	✋
I	(s)	kuchyňami	melbournské reštaurácie s národnými	kuchyňami	. Raz večer ju ponad stôl chytil	✋

1148 Kuchyňa MA/BL bratisl. 1951 vyčl. v. o. Záhorie.
1773 Konyha, Kuchel, Kuchina, 1786 Konyha, Kuchinn, Kuchl, 1808 Konyha, Kuchel, Kuchyňa, 1863–1913 Konyha, 1920– Kuchyňa

---

2459 Trnkov PO/PV šariš.
1773 Kökény, Kokinya, 1786 Kokény, Kökény, Kokinya, 1808 Kökény, Kokyňa, Kuchyňa, 1863–1902 Kökény, 1907–1913 Kiskökény, 1920 Kokíňa, Kochanovce, 1927–1948 Kokyňa, 1948– Trnkov

Priezvisko KUCHYŇA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
DOLNÁ TRNÁVKA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 2×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 2×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;

---

V obci KUCHYŇA (okr. BRATISLAVA-VIDIEK) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: CHAMRAZ 35×; DANIHELOVÁ 30×; PETRÍK 28×; DANIHEL 28×; PETRÍKOVÁ 27×; PALKOVÁ 27×; PALKA 25×; CHAMRAZOVÁ 22×; AMBRA 19×; CHVÁLA 18×; ŠTURDZÍKOVÁ 16×; MIKULÁŠOVÝCH 16×; ŠTURDZÍK 16×; BARTOŠOVÁ 16×; ŠIMEK 16×; CHVÁLOVÁ 15×; ŠIMKOVÁ 15×; BAČEK 15×; JANKOVIČ 14×; BARTOŠ 14×; MASAROVIČOVÁ 14×; DÁVID 13×; JÁNOŠ 13×; KLÍMOVÁ 12×; KYSELÁK 12×; KOTESOVÁ 12×; NEBEHAJOVÁ 11×; JANKOVIČOVÁ 11×; AMBROVÁ 11×; MACEJA 11×; BAČKOVÁ 10×; JADRNÍČEK 10×; STEHLÍK 10×; DÁVIDOVÁ 10×; BEŇOVÁ 9×; SEDLÁČEK 9×; JÁNOŠOVÁ 9×; MASAROVIČ 9×; SEDLÁČKOVÁ 9×; KYSELÁKOVÁ 9×; KLÍMA 9×; MRKVOVÁ 9×; MALÍK 8×; MRŇA 8×; MACEJOVÁ 8×; GAŠPAROVIČOVÁ 8×; BEŇA 8×; STEHLÍKOVÁ 8×; KOČIŠ 7×; PÁLKOVÁ 7×; HRICKOVÁ 7×; NEBEHAJ 7×; BARIČIČOVÁ 6×; BLAŽEKOVÁ 6×; MRKVA 6×; DOBIAŠOVÁ 6×; HANÁK 6×; RANDÝSKOVÁ 6×; JADRNÍČKOVÁ 6×; KOŠICKÝ 6×; ŠIMEKOVÁ 6×; PODOLEC 6×; KOTES 6×; LEŽÁKOVÁ 6×; SLÁVIKOVÁ 6×; JANEČKOVÁ 6×; LEŽÁK 6×; MALÍKOVÁ 6×; BAKARÁČOVÁ 5×; HRICKA 5×; GECLEROVÁ 5×; ONDROVIČOVÁ 5×; MRŇOVÁ 5×; GÁLL 5×; VINCEKOVÁ 5×; WOLFSBERGER 5×; PÁLKA 5×; IČOVÁ 5×; BLAŽEK 5×; HANÁKOVÁ 5×; BARTOŠÍKOVÁ 5×; FISCHEROVÁ 5×; KUJANOVÁ 5×; NÉMETH 5×; CHUDJÁK 4×; SLOBODOVÁ 4×; HORNÍKOVÁ 4×; REPASKÁ 4×; PRONIK 4×; VITTEK 4×; PETRÁŠOVÁ 4×; DANIEL 4×; DRŽKOVÁ 4×; BLANAROVIČOVÁ 4×; MRÁZOVÁ 4×; ŠVEJDOVÁ 4×; BARIČIČ 4×; NAVRÁTIL 4×; MRVA 4×; ONDRIAŠ 4×; VRBOVSKÝ 4×; HOLUBOVÁ 4×; VRBOVSKÁ 4×; MRKVICOVÁ 4×; CSENKEY 4×; LUČANSKÁ 4×; GAŠPAROVIČ 4×; ŠÍRA 4×; KOČIŠOVÁ 4×; JURIŠ 4×; MALCOVÁ 4×; ZAFČÍK 4×; MICHALOVÝCH 4×; CVEČKA 4×; JURIŠOVÁ 4×; KOŠICKÁ 4×; BUJNA 4×; BAKARÁČ 4×; DANIELOVÁ 4×; BLANAROVIČ 4×; PODOLCOVÁ 4×; REISENAUEROVÁ 4×; BUCHTA 4×; ONDROVIČ 4×; ILKOVÁ 4×; ADAMKO 3×; BORDÁČOVÁ 3×; MRKVICA 3×, ...

kuchyňa: ^{→speex →vorbis}

je oddelená od kuchyne ≈ est séparée de la cuisine
ktorý čakal v kuchyni ≈ qui attendait à la cuisine
kuchyňa a tanečná sála ≈ cuisine et salle de danse
opustiť svoju kuchyňu, — odvetil ≈ quitter sa cuisine, répondit
sama v kuchyni, kde ≈ seule dans la cuisine où
sa rozbehli do kuchyne ≈ coururent à la cuisine
sme vošli do kuchyne ≈ nous sommes entrés dans la cuisine
tri metre dlhej kuchyne ≈ la cuisine longue de trois mètres
...

alebo v kuchyni trieskajú ≈ nebo v kuchyni třískaj
a odkluše do kuchyne ≈ a odkluše do kuchyně
kuchyni a Berta Malatincová ≈ kuchyni a Berta Malatincová
kuchyni strúhala na halušky ≈ kuchyni strouhala na halušky
kuchyni Sultánovi a Tyrlovi ≈ kuchyni Sultánovi a Tyrlovi
na dvere kuchyne Kráľových ≈ na dveře kuchyně Králových
v kuchyni a kuchynku ≈ v kuchyni a kuchyňku
v kuchyni Sultánovi a ≈ v kuchyni Sultánovi a
...

čo je v kuchyni ≈ what's in the kitchen
kuchyne a jedálne pre ≈ kitchens and canteens for
kuchyne a spýtala sa ≈ the kitchen and asked
kuchyne a usmiala sa ≈ the kitchen and smiled
kuchyne a vrátil sa ≈ the kitchen and returned
Pivo je v kuchyni ≈ Beer's in the kitchen
sa stalo v kuchyni ≈ happened in the kitchen
z kuchyne, reštaurácií alebo ≈ from kitchens, restaurants or
...