Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kužeľ -a m.

1. geom. teleso s kruhovou základňou pravidelne sa zužujúce smerom k vrcholu: rotačný k., zrezaný k.

2. predmet, jav, kt. má tvar kužeľa: k. sopky, cvičiť s k-mi; svetelný k.;

kužeľový príd.: tech. k-é ložisko

kužeľový -vá -vé príd.

kužeľový -vá -vé príd. 1. mat. ▶ vzťahujúci sa na kužeľ: k. plášť kruhový výsek so stranami spájajúcimi dva hraničné body podstavy s vrcholom; kužeľová plocha plochá základňa, podstava v tvare kruhu spolu s plášťom v tvare kruhového výseku
2. ▶ majúci tvar kužeľa; pripomínajúci kužeľ; syn. kónický, kužeľovitý: k. otvor; k. klobúk, svietnik; kužeľové zrkadlo; kužeľová koncovka vrtáka; k. reflektor vyžarujúci svetlo v tvare kužeľa □ kartogr. kužeľové zobrazenie zobrazenie, v ktorom je zobrazovacou plochou plášť kužeľa rozvinutý do roviny

kužeľ, -a m.

1. geom. teleso s jedným vrcholom, ohraničené kruhovou základňou a plášťom: rotačný k.; zrezaný k. s odseknutým vrcholom;

pren. niečo, čo sa tvarom podobá kužeľu: k. sopky, k. svetla;

2. kraj. vrchná časť praslice, kúdele: k. nadetý ľanom, pačesami (Kuk.); Uviazala kúdeľku o kužeľ, nastokla ju na kolovrátok. (Čaj.)

3. telocvičné náčinie podoby fľašky;

kužeľový príd.: k-á oblina, k-á plocha; tech. k. drvič ryhovaný kužeľ na drvenie tvrdších nerastov; k-é ozubené kolesá;

kuželík, -a, zried. i kužeľček, -a m. zdrob.: k. ihly;

kuželíkový príd.: k-é ložiská

kužeľový p. kužeľ