ktoviekto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i ktovie kto zám. neurčité substantívne 1. hovor. expr. ▶ odkazuje na neznámu, neurčitú osobu; nevedno kto; syn. bohviekto: k. mu stále pomáha; je to lepšie, ako ísť na večierok, kde môže byť k. 2. hovor. iron. ▶ neobyčajne významný, vynikajúci človek; syn. bohviekto: tvári sa, správa sa, akoby bol k.
ktoviekto, pís. i ktovie kto vyjadruje neurčitosť osoby • nevedno kto: ktoviekto, nevedno kto mu stále pomáha • hovor. ktohoviekto, pís. i ktohovie kto • hovor. expr.: ktožehoviekto • bohviekto • čertviekto, pís. i ktožehovie kto, bohvie kto, čertvie kto (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehoviekto, bohviekto, čertviekto sa sem mohol dostať; myslí si o sebe, že je bohviekto, ktoviekto (niekto významný)
ktoviekto zám. neurč. hovor. často iron. osoba veľkej dôležitosti, bohviekto, neviem kto: Tvári (chová) sa, akoby bol ktoviekto.