Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
ktovieako, pís. i ktovie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením); nevedno ako; syn. bohvieako: k. sa to vyvinie; k. dlho sa tam ide; nejako, k. podliezla plot a ušla; stráži si svoj k. nahanobený majetok [Sme 1994]; Ona ma už nepoznáva, akoby som sa ktovieako zmenil. [LT 2001]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru deja, stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. bohvieako: nemal sa tam k.; k. sa o to nezaujímal; niežeby sa v tom k. vyznal; myslí si, že je k. vtipný; sú presvedčení, že nám k. pomohli; nie je k. zábavný, zhovorčivý; netváril sa k. optimisticky; nevyzeral k. zdravo; nemali k sebe k. blízko
ktovieaký -ká -ké pl. N mužský živ. ktovieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný ktovieaké, pís. i ktovie aký ktovie aká ktovie aké zám. neurčité adjektívne hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); nevedno aký; syn. bohvieaký: ponúkali k. šalát; chodia sem ktovieakí ľudia; on je predsa právny, ekonomický a k. ešte expert!; z ktovieakého dôvodu žiadal o komplexné vyšetrenie
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru (pozitívnej) vlastnosti (záporom obmedzenú), (veľmi) dobrý, osobitný, mimoriadny; syn. bohvieaký: nemal k. hlas; nebol to k. lekár; necítil ktovieakú radosť; nebola ktovieaká vodička; namýšľa si, že je k. umelec; Je to celkom pekné slovo, ale obsah nemá ktovieaký pekný. [A. Bednár]
ktoviedokedy, ktoviedokiaľ, pís. i ktovie dokedy, ktovie dokiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením); nevedno dokedy; syn. bohviedokedy, bohviedokiaľ: mešká, budeme tu naňho k. čakať; Ten však len utekal, uháňal ktoviedokedy, lebo ho odvtedy už nikto nikdy nestretol. [A. Habovštiak]
ktoviekade, ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kade, ktovie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach (často so záporným hodnotením); nevedno kade; syn. bohviekade, bohviekadiaľ: k. blúdil, kým to našiel; Doma by ma vykrstili, že sa túlam po nociach ktoviekade. [V. Bednár]
ktoviekedy, pís. i ktovie kedy zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť času, v neznámom, neurčitom čase (často so záporným hodnotením); nevedno kedy; syn. bohviekedy: k. sa vráti; k. sa zase uvidíme; Čo ak za týmto omeškaným, ktovie kedy napísaným listom nasleduje druhý, ozajstný, ten, ktorý prináša konečné vysvetlenie? [P. Vilikovský]
ktoviekoľko neskl., mužský živ. i ktoviekoľkí -kých, ženský a stredný ktoviekoľké -kých, pís. i ktovie koľko zám. neurčité číslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť počtu al. množstva (často so záporným hodnotením); nevedno koľko; syn. bohviekoľko: k. peňazí nakradol; ušlo nám už k. autobusov; Vidina zbohatnutia či obava z chudoby a ktovie koľké ešte úvahy nás sprevádzajú aj teraz. [KN 2002]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plné al. veľké množstvo niečoho (záporom obmedzené), veľa: nebolo tam k. ľudí; k. toho nemá; k. tam nezarobil; ani ona už nemá k. času
ktovie-, pís. i ktovie2 prefixoid ▶ prvá časť neurčitých zámen vyjadrujúca nevedomosť, pochybnosť, napr.: ktovieaký, pís. i ktovie aký
ktovie1 čast. hovor. ▶ vyjadruje nevedomosť, neistotu, pochybnosť hovoriaceho o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti (často so záporným hodnotením), nevie sa, nie je známe, nevedno; syn. bohvie: myslíš, že príde? k.; k., či sa mu to podarí; k., čo to všetko znamená; k., ako to vlastne bolo, k. ako to vlastne bolo; k., aké myšlienky mu chodia po rozume; k., čo z toho vzíde; k., čoho sa ešte dožijeme; k., čím prekvapí otca; k., kde spáva v zime; k., na čo prišli; k., možno to vôbec nepovedal; Ktovie ako by sa vyvíjal jeho život za priaznivejších okolností. [R. Dobiáš]