Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

ktovie, ktohovie, expr. i ktoževie, ktožehovie

I. vetná prísl. vyj. pochybnosť, uvažovanie, nevie sa, nevedno, bohvie: k., či príde; nie je to iba zámienka? – k.

II. čast. expr. je súčasťou neurč. zám. k. kto, k. ktorý, k. kde, k. kade, k. odkiaľ, k. prečo, k. koľko ap. (pís. i dovedna ktoviekto, ktoviektorý ...), kt. vyj. neurčitosť, neistotu, nevedno, bohvie: mohol vidieť k. koho, celé dni blúdi k. kade, nezarobí k. koľko, prišiel nečakane k. odkiaľ

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ktovie, ktohovie, ktoževie, ktožehovie vetná prísl. i čast.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ktovieako, pís. i ktovie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením); nevedno ako; syn. bohvieako: k. sa to vyvinie; k. dlho sa tam ide; nejako, k. podliezla plot a ušla; stráži si svoj k. nahanobený majetok [Sme 1994]; Ona ma už nepoznáva, akoby som sa ktovieako zmenil. [LT 2001]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru deja, stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. bohvieako: nemal sa tam k.; k. sa o to nezaujímal; niežeby sa v tom k. vyznal; myslí si, že je k. vtipný; sú presvedčení, že nám k. pomohli; nie je k. zábavný, zhovorčivý; netváril sa k. optimisticky; nevyzeral k. zdravo; nemali k sebe k. blízko


ktovieaký -ká -ké pl. N mužský živ. ktovieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný ktovieaké, pís. i ktovie aký ktovie aká ktovie aké zám. neurčité adjektívne hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); nevedno aký; syn. bohvieaký: ponúkali k. šalát; chodia sem ktovieakí ľudia; on je predsa právny, ekonomický a k. ešte expert!; z ktovieakého dôvodu žiadal o komplexné vyšetrenie
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru (pozitívnej) vlastnosti (záporom obmedzenú), (veľmi) dobrý, osobitný, mimoriadny; syn. bohvieaký: nemal k. hlas; nebol to k. lekár; necítil ktovieakú radosť; nebola ktovieaká vodička; namýšľa si, že je k. umelec; Je to celkom pekné slovo, ale obsah nemá ktovieaký pekný. [A. Bednár]


ktoviedokedy, ktoviedokiaľ, pís. i ktovie dokedy, ktovie dokiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením); nevedno dokedy; syn. bohviedokedy, bohviedokiaľ: mešká, budeme tu naňho k. čakať; Ten však len utekal, uháňal ktoviedokedy, lebo ho odvtedynikto nikdy nestretol. [A. Habovštiak]


ktoviekade, ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kade, ktovie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach (často so záporným hodnotením); nevedno kade; syn. bohviekade, bohviekadiaľ: k. blúdil, kým to našiel; Doma by ma vykrstili, že sa túlam po nociach ktoviekade. [V. Bednár]


ktoviekedy, pís. i ktovie kedy zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť času, v neznámom, neurčitom čase (často so záporným hodnotením); nevedno kedy; syn. bohviekedy: k. sa vráti; k. sa zase uvidíme; Čo ak za týmto omeškaným, ktovie kedy napísaným listom nasleduje druhý, ozajstný, ten, ktorý prináša konečné vysvetlenie? [P. Vilikovský]


ktoviekoľko neskl., mužský živ. i ktoviekoľkí -kých, ženský a stredný ktoviekoľké -kých, pís. i ktovie koľko zám. neurčité číslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť počtu al. množstva (často so záporným hodnotením); nevedno koľko; syn. bohviekoľko: k. peňazí nakradol; ušlo nám už k. autobusov; Vidina zbohatnutia či obava z chudoby a ktovie koľké ešte úvahy nás sprevádzajú aj teraz. [KN 2002]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plné al. veľké množstvo niečoho (záporom obmedzené), veľa: nebolo tam k. ľudí; k. toho nemá; k. tam nezarobil; ani onanemá k. času


ktovie-, pís. i ktovie2 prefixoid ▶ prvá časť neurčitých zámen vyjadrujúca nevedomosť, pochybnosť, napr.: ktovieaký, pís. i ktovie aký


ktovie1 čast. hovor. ▶ vyjadruje nevedomosť, neistotu, pochybnosť hovoriaceho o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti (často so záporným hodnotením), nevie sa, nie je známe, nevedno; syn. bohvie: myslíš, že príde? k.; k., či sa mu to podarí; k., čo to všetko znamená; k., ako to vlastne bolo, k. ako to vlastne bolo; k., aké myšlienky mu chodia po rozume; k., čo z toho vzíde; k., čoho sa ešte dožijeme; k., čím prekvapí otca; k., kde spáva v zime; k., na čo prišli; k., možno to vôbec nepovedal; Ktovie ako by sa vyvíjal jeho život za priaznivejších okolností. [R. Dobiáš]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ktovieako 1. pís. i ktovie ako hovor. expr. vyjadruje neurčitosť spôsobu so záporným citovým hodnotením • expr. nevedno akohovor. expr.: ktohovieakoktožehovieako, pís. i ktohovie ako, ktožehovie ako: ktovieako, kto(že)hovieako to urobilhovor. expr.: bohvieakobohhovieakočertvieakočerthovieako, pís. i bohvie ako, bohhovie ako, čertvie ako, čerthovie ako: bohvie ako sa dostal na vysokú školu; čerthovie ako prišiel k toľkým peniazom

2. hovor. expr. v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery deja, stavu, vlastnosti a pod. • veľmiosobitnemimoriadne: nie je ktovieako krásna; nechcem, aby ho tam veľmi, osobitne preháňalihovor. expr.: bohvieakočertvieako: nebude ktovieako, bohvieako vysoký (veľmi)


ktoviečo, pís. i ktovie čo hovor. expr. vyjadruje neurčitosť veci so záporným citovým hodnotením • hovor. expr.: ktohoviečoktožehoviečobohviečočertviečo, pís. i ktohovie čo, bohvie čo atď.: myslí si, že ktoviečo, bohviečo priniesol (niečo vzácne); namýšľa si o sebe ktoviečo, čertviečo (neoprávnene veľa)


ktoviedokedy, pís. i ktovie dokedy vyjadruje neurčitosť koncovej časovej hranice • ktoviedokiaľ, pís. i ktovie dokiaľ: ktoviedokedy, ktoviedokiaľ budú prečnevedno dokedynevedno dokiaľ: nevedno dokedy opravia cestuhovor.: ktohoviedokedyktohoviedokiaľ, pís. i ktohovie dokedy, ktohovie dokiaľhovor. expr.: ktožehoviedokedyktožehoviedokiaľbohviedokedybohviedokiaľčertviedokedyčertviedokiaľ, pís. i ktožehovie dokedy, bohvie dokedy atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviedokedy, čertviedokedy tam zostanú; bohviedokiaľ, čertviedokiaľ to spravia


ktoviekade, pís. i ktovie kade vyjadruje neurčitosť smeru al. miesta, ktorým prechádza dej • ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kadiaľnevedno kadenevedno kadiaľ: dostal sa sem ktoviekade, ktoviekadiaľ, nevedno kadehovor.: ktohoviekadektohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kade, ktohovie kadiaľhovor. expr.: ktožehoviekadektožehoviekadiaľbohviekadečertviekadebohviekadiaľčertviekadiaľ, pís. i ktožehovie kade, bohvie kade, čertvie kade atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): túla sa bohviekade, čertviekade; bohviekadiaľ, čertviekadiaľ ta preliezol


ktoviekde, pís. i ktovie kde 1. vyjadruje neurčitosť miesta • nevedno kde: ktoviekde, nevedno kde si zabudol kabáthovor. ktohoviekde, pís. i ktohovie kdehovor. expr.: ktožehoviekdebohviekdečertviekde, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde, čertvie kde (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktoviekde, bohviekde, čertviekde teraz trčí

2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania • ktoviekam, pís. i ktovie kamnevedno kdenevedno kam: ktoviekde, ktoviekam, nevedno kam sa vybralhovor. ktohoviekdektohoviekam, pís. i ktohovie kde, ktohovie kamhovor. expr.: ktožehoviekdektožehoviekambohviekdebohviekamčertviekdečertviekam, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): takto sa bohviekde, čertviekam dostaneme


ktoviekedy, pís. i ktovie kedy vyjadruje neurčitosť časového úseku al. časového bodu • nevedno kedy: ktoviekedy, nevedno kedy sa sem znova dostanemehovor. ktohoviekedy, pís. i ktohovie kedyhovor. expr.: ktožehoviekedybohviekedyčertviekedy, pís. i ktožehovie kedy, bohvie kedy, čertvie kedy (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviekedy, čertviekedy sa ten vráti


ktoviekoľko, pís. i ktovie koľko 1. vyjadruje neurčitosť počtu al. množstva • nevedno koľko: ktoviekoľko, nevedno koľko korún za to dostanemehovor. ktohoviekoľko, pís. i ktohovie koľkohovor. expr.: ktožehoviekoľkobohviekoľkočertviekoľko, pís. i ktožehovie koľko, bohvie koľko, čertvie koľko (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviekoľko, čertviekoľko toho za ten čas nahrabal; nemá toho bohviekoľko, čertviekoľko (veľa)

2. p. veľa


ktovie vyjadruje pochybnosť o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti • nevedno: ktovie, nevedno, či prídenevie sanie je známenik nevie: nevie sa, nie je známe, nik nevie, kedy príduhovor. ktohoviehovor. expr.: ktoževiektožehoviektožehotamvie: kto(že)hovie, ktožehotamvie, kedy sa to skončíhovor. expr.: bohviebohhoviepánbohviepánbohhovie: boh(ho)vie, pánbohvie, či sa vrátihovor. expr.: čertviečerthovie: čert(ho)vie, čo chcelhovor. expr.: paromvieparomhovieparomžehovie: paromvie, parom(že)hovie, čo tým myslelnár. ktoznánár. expr.: ktohoznáktožeznáktožehoznábohzná: kto(že)zná, ako to bolo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ktovie i ktohovie i ktožehovie vetná prísl. i čast. nik nevie, nevedno: Zas a už ktovie koľký raz odchodia chlapci na vojnu. (Tim.) Ktohovie, čo robili dnes u Ľuptákov s vodou. (Hor.) Obed bude ktovie kedy (Tim.) o dlhý čas, neskoro. Cval nebol ktovie aký hladký (Kuk.) nebol príliš hladký.

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor