ktosi kohosi zám. neurč. niekto, dakto, voľakto (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): k. klope; kohosi odváža sanitka
ktosi kohosi komusi kohosi komsi kýmsi zám. neurčité substantívne
ktosi kohosi komusi kohosi (o) komsi kýmsi zám. neurčité substantívne ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení osoby, niekto, dakto, voľakto, niekto neznámy, nevedno kto; syn. niekto, dakto, voľakto: k. klope; k. ma myká za plece; kohosi odváža sanitka; chlapec mu kohosi pripomína; kývať komusi z autobusu; rozpráva o komsi cudzom; Keď si sadne do hráškovozeleného fiata, stáva sa kýmsi iným. [H. Dvořáková]
ktosi p. niekto
niekto označuje osobu, ktorá nie je (bližšie) známa, nejaký človek, nevedno kto • dakto • voľakto: niekto, dakto zvoní; voľakto nám už pomôže • ktosi (so zdôraznením neurčitosti): ktosi nám rozbil okno
niektorý označuje osobu al. vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná • voľaktorý • daktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejší • ktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviť • ľubovoľný • jeden • niekto • ktosi • dakto • voľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrku • zried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia! • dajeden • nejeden; mnohí • viacerí • istí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesť • hovor.: poniektorí • podaktorí • podajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišli • jedni – iní (vo dvojici al. pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé
ktosi, kohosi zám. neurč. niekto (neznámy), nevedno, kto (spomedzi mnohých ľudí): Na prvom voze ktosi ticho spieva. (Štítn.) Keď sa (mládež) poschodila v jedálni, prišiel ktosi s návrhom zvolať samosprávu internátu. (Urb.) Tak ani čo by nebol Maťo prišiel, ale ktosi cudzí. (Jil.)
dosik p. ktosi
chtosi p. ktosi
ktosi i ktosik zám. neurč. (chtosi, chtosik, dosik) or, zsl niekto neznámy, nevedno kto, voľakto: Už_ej to ľen miseu̯ ktosi povedať (Žaškov DK); I čujem, že chtosik pusťil pátriki na lavicu (Čimhová TRS); Chtosi ma spomína, šťiká sa mi (Čičmany ŽIL); Dosig radzil, že starého kocúra že kebi zme chicili (Ružindol TRN)
ktosi [kdo-], ktoska zám neurč niekto (neznámy), nevedno kto: odkadsy a kdosy mosy niekde katom bit ((BYTČA) 1586); kdi mu strani sena kdosy domluwal (D. JASENO 1674); wistrelil kdosi gulku (BR 1785); sluchaj lem, ktoska s divčinou v komore (PV 1798)