Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
daktorý zám. neurč. označuje neurčitú osobu al. vec, niektorý, voľaktorý: Iba tu i tam daktorý haviar zavrčal. (Hor.) Cigán nesmel sláčik odložiť, pokiaľ sa ktorému z hostí páčilo si daktorú nôtu vyhrávať. (Kal.)
hociktorý, hocktorý zám. neurč. nezáleží na tom, ktorý; ktorýkoľvek, bársktorý: h. z nás
kdektorý zám. neurč. hovor. hociktorý, bársktorý: Zapisuje každú cibuľu a cesnak, čo nájde v kdektorej záhradke. (Kuk.)
ktorýkoľvek, zám. neurč. nezáleží na tom, ktorý; hociktorý: Vytrhneš jednu kosť, ktorúkoľvek. (Jégé) Prihovoril sa jej, akoby sa bol ktorejkoľvek. (Tim.)
ktorýsi zám. neurč. niektorý, voľaktorý, nejaký: Ktorýsi predok terajších Bercov bol akiste človek vynikajúci. (Kuk.) Chodí za ňou ktorýsi druhý... (Jil.)
ktorý zám.
1. opyt. pýtame sa ním na bližšie určenie osôb, zvierat, vec v priamej al. nepriamej otázke: Ktorý pán? Nuž z Rovnian. (Jégé) Nuž ktoré? — plačlivo sa spýta chlapec. (Kal.)
2. vzťaž. (často súvzťažné ten... ktorý) uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú: Krása je modla, ktorú rád vzýva. (Sládk.) Šli poľnou cestou medzi brehmi, ktoré sa už zelenali novou trávou. (Jes.) Starý otec ich (deti) už ani nepoznal, ktoré je čie. (Taj.) Ktorý volič nedal sa zviesť na pijatiku, tomu sľubovali hory-doly. (Taj.) Som ten, ktorému v uši znela pieseň matky-otrokyne. (Kras.) Niekedy sa používa vzťažné zámeno v tzv. nepravých vzťažných vetách, kde druhá veta nerozvíja podstatné meno z prvej vety, ale je k nej voľne pripojená. Napr.: Z komína rušňa sa valil hustý čierny dym, ktorý sa stlal nízko pod poľami (Mor.), lepšie a stlal sa...
3. neurč. niektorý, hociktorý, voľaktorý: Keď sa ktorý sluha v dedine zmohol... (Kal.) Bral do tanca všetky dievky, kde ktorá bola. (Jil.) Oddelili sa, ktorý na tú, ktorý na inú stranu (Kuk.) jedni išli ta, druhí inam; býva i vo výraze ktorý-ten: Keby aspoň ktorý-ten prišiel. (Tim.)
4. vo zvolacích vetách má niekedy ukazovací význam: Pozri, ktorú sukňu si obliekla!
ten, tá, to1, 2. p. m., str. toho, ž. tej;
3. p. m., str. tomu, ž. tej;
4. p. m. toho, str. to, ž. tú;
6. p. m., str. (o) tom, ž. (o) tej;
7. p. m., str. tým, ž. tou;
mn. č. živ. tí, m. neživ., ž., str. tie;
2. p. tých;
3. p. tým;
4. p. m. živ. tých, m. neživ., ž., str. tie;
6. p. (o) tých;
7. p. tými zám. ukaz.
1. ukazuje na blízky, prítomný predmet (osobu, zviera, vec) pomocou posunku (v priamej reči) al. pomocou rozlišovacieho určenia, ktorým je obyč. zhodný al. nezhodný prívlastok: Po čom tie mládky, tetuška? (Žáry) Idem pozrieť ten náš budúci kostol. (Urb.) Ohýbate chrbát pred tými hore. (Zgur.) „Da, da“ — povie zrazu ten s tou ruskou čiapkou. (Pláv.)
2. pri výrazoch vyjadrujúcich časové pojmy ukazuje na najbližší al. práve prebiehajúci čas; tento: toho roku je veľká zima; Tej noci na vás čakať budem. (Kub.) Ale tej zimy je nejaký nanič. (Taj.); v tú chvíľu, v tej minúte, v tom okamihu hneď, ihneď: Chce byť v tej minúte umytý. (Gab.)
3. odkazuje na známy predmet, o ktorom sa už hovorilo al. ktorý sa pomenúva až neskôr; vytýčený vetný člen a základný výraz v prístavku zároveň zdôrazňuje: pri tej príležitosti o ktorú ide; v tom zmysle aký z niečoho vyplýva; Vtom zbadal predavača novín Sergia. Ale ten mu zďaleka kričal ... (Žáry) Ach, jak je hnusný ten ich spôsob života, bez hanby, bez citu, bezo cti. (Fr. Kráľ) Ale naši chlapi, tí by od strachu onemeli. (Zgur.) Otec, ten len žmurká. (Pláv.) Zurčí si Hron, tá rieka hravá, vlnky si zháňa z hlbín hôr. (Pláv.)
● z toho dôvodu, z tej príčiny preto; tým spôsobom, hovor. tým činom tak, takto;
4. odkazuje na niekoho al. niečo, čo sa bližšie určuje al. rozlišuje vedľajšou vetou: byť tej mienky, toho názoru, že ...; s tým rozdielom, že ...; Podporujú toho, kto musí preč odísť. (Kuk.) Bol z tých, čo nehovorili. (Hor.) Pôjdem ja v tú stranu, v ktorú havrany leteli. (Bedn.) Kto svoje srdce do dna neprebádal, ten nevie, čo je radosť a čo žiaľ. (Štítn.)
● s tým cieľom, aby... preto;
5. pri názvoch časových pojmov odkazuje na časový úsek, o ktorom sa hovorilo v kontexte al. o ktorom hovorí nasledujúca vedľajšia veta: Toho večera dlho nemohli zaspať. (Ondr.) Po rozsadzi v tú nedeľu už budú [nohavice] na tebe. (Kuk.); od tých čias, od tej doby, ako (čo) ... odvtedy; do tých čias, do tej doby, kým (čo, ako) ... dovtedy; v tom čase, v ten čas, v tú dobu, keď (čo, ako) ... vtedy; za ten čas, za tú dobu, ako (čo, kým) zatiaľ;
6. spodstatnené (bez prívlastku) korešponduje s osob. zám. on, ona, ono, pričom vyjadruje aj citový dôraz: Prečo mi [stará mati] nenadštrkli, prečo sa jej sami neopýtali ...? Ti sú mi vina. (Taj.) Oprel oči na neho. Ale ten sa spokojne díval oknom. (Hor.) Od rána mu vŕtalo v hlave, načo tá vlastne prišla. (Laz.)
7. expr. dodáva výrazu a aj celej vete rozličné citové zafarbenie, pričom a) zdôrazňuje všeobecne al. len subjektívne známe veci: Hrdo si tá Tatra vyzerá dohora. (Hviezd.) Ani si len toho dohánu nedožičí za ne [peniaze]. (Kuk.) Furták ten Alex. Dobre to narafičil. (Urb.) S tými krčmami ďaleko nezájdeš. (Min.) Bola by sa radšej pod tou čiernou zemou videla (Taj.) bola by radšej mŕtva.
● nikto, nič na tom svete vôbec nikto, vôbec nič; za ten (šíry) svet vôbec, ani za nič; z tej duše veľmi, zo všetkých síl; si ako na tej dlani nemáš nič; b) v zvolacích vetách vyjadruje obdiv, rozhorčenie, začudovanie a pod.; opakovaním sa stupňuje citové zafarbenie: Ach tá Dora, tá Dora! Tá vážnosť, s akou ide za oltár! (Kuk.) A tí jazdci! Pol telom sú prirastení ku koňom. (Urb.) Tá dnešná mládež! (Laz.) Ach, sobáš, tá prísaha, tí diváci — to všetko rozčuľuje fantáziu nevestinu. (Kuk.); c) stupňuje pejoratívnosť výrazov, nadávok a pod.: Neboli by prišli na vysielačku, keby nie tá, tá udavačka. (Stod.) Hej, tá cundra to vlastne všetko navarila. (Žáry); d) pri superlatíve zdôrazňuje a rozlišuje: Všetky vysekal nemilosrdne. Najviac dostala vždy tá najkrajšia. (Ondr.) To najhoršie si o dievčati šepkali. (Taj.); e) hovor. (v spojení s neurč. zám.) vyjadruje zľahčujúci al. ľahostajný vzťah hovoriaceho ku skutočnosti: Potiahli bohatého mecenáša o dáku tú stovku. (Zgur.) I pre mňa nájdite nejaký ten osoh. (Pláv.) Pribudlo mi niekoľko šedivých vlasov a dáka tá vráska pod očami. (Zúb.)
8. hovor. expr. nahrádza zám. taký, toľký a ukazuje al. odkazuje na kvalitu i kvantitu. Jej svalstvo zmäklo a nemalo tej pružnosti. (Jégé) Načo tie hnevy! Čo sa stalo, to sa neodstane. (Vaj.) Poznám ho za tie roky. (Smrč.)
9. zried. rovnaký, taký istý: Čo by ste sa jej koľko ráz boli opýtali, či dobre spala, zakaždým vám tú odpoveď dala. (Taj.)
10. hovor. v spojení s príd. al. privl. zám. zastupuje podst., ktoré možno doplniť podľa kontextu: Možno chcel tej svojej zaimponovať. (Bedn.) Budeme kývať a spievať tú našu. (Žáry) Keď nájde na nebi medzi toľkými tisícami hviezd tú pravú, prečo by nenašiel medzi stovkami ľudí mňa? (Zúb.)
11. ten istý, tá istá, to isté, zastar. ten samý, tá samá, to samé zám. stotožňovacie má zosilnený význam; o ktorom sa už hovorilo, spomínaný; totožný, rovnaký: toho istého roku, za ten istý čas, v tej istej chvíli, ten islý človek; tým istý m spôsobom; robiť stále tie isté chyby; to isté platí o ...; do tej istej miery; Otvoril bol v ten samý deň ráno starú skriňu. (Vaj.); hovor. expr. jeden a ten istý ten istý;
12. čím ... tým (vo funkcii spojovacieho výrazu) p. čím;
13. ten a ten, tá a tá, to a to má význam blízky neurč. zám. a znamená niekoho známeho, niečo známe, koho al. čo nemusíme al. nechceme bližšie určiť, pomenovať: Kapitán ten a ten tej a tej lodi bol v nebezpečenstve. (Kuk.) My sme ti a ti a to a to chceme. (Tat.)
14. stojí proti zám. onen a poukazuje na bližšiu z dvoch osôb al. vecí: Číslice možno prideliť do tej alebo onej rubriky. (Vaj.) Na každom prste mali inú bábku, poťahovali raz tú, raz onú. (Urb.)
● ten alebo onen niekto; ktokoľvek;
15. kniž. ten-ktorý p. ten-ktorý;
16. kto-ten, ktorý-ten p. kto, ktorý